Nahé ulitníky Slovenska (6)

Limacus flavus Linné, 1758

Limax flavus Linnaeus, 1758: 652. 

Typ: pravdepodobne nezvestný.

Locus typicus: Švédsko (?). 

Synonymika: Podobné druhy – L. flavus a L. maculatus (Kaleniczenko, 1851), boli dlhý čas zamieňané, preto je dnes komplikované zistiť, ktorému druhu patria jednotlivé synonymá (Likharev & Wiktor 1980; Wiktor 1989). Druhu "L. flavus" patria pravdepodobne nasledujúce synonymá: Limax variegatus Draparnaud, 1801, Limax unguicula Brard, 1815; Limax megalodontes Quoy et Gaimard, 1814; Limacellus unguiculus Turton, 1831; Limax umbrosus Philippi, 1844; Limax Ehrenbergi Bourguignat, 1853; Limax Deshayesi Bourguignat, 1861; Limax Companoi Bouguignat, 1863; Limax eubalius Bourgu­ignat, 1864; Limax breckworthianus Lehmann, 1864 a Limax baeticus Mabille, 1868 (bibliografické dáta pozri Hesse 1926; Likharev & Wiktor 1980). 

Obr. 1. Jedinec slizniaka

pivničného zo Stupavy.

Fig. 1. An individual of the cellar 

slug from Stupava, Slovakia.

Opis: Rozmery: 80–120 mm (konzervovaný približne 80×19 mm).

Na olivovozelenom, svetlosivom až špinavooranžovom podklade sú nepravidelne, ale husto rozmiestnené svetlé škvrnky. Tykadlá sú sivomodré. Sliz je žltý až oranžový.

Odlíšenie od podobných druhov: Napriek tomu, že je slizniak pivničný nápadne sfarbený, môže sa pri troche nepozornosti zameniť s mladšími jedincami slizniaka veľkého (Limax maximus) a slizniaka pásavého (Limax cinereoniger). Spoľahlivým určovacím znakom je farba slizu chrbtovej strany tela: zatiaľ čo u dvoch vyššie menovaných druhov je sliz bezfarebný, slimák pivničný má sliz žltkastý až oranžový (pozri aj anatomické znaky nižšie).

Anatómia: Červovitý, skrútený penis tvorí približne 1/6 dĺžky tela. Spermatéka sa spája s vajcovodom a obidva orgány ústia spoločne rozšíreným vyústením do átria (typický znak, ktorý odlišuje L. flavus od iných rodov čeľ. Limacidae). Spermovidukt je krátky. Veľká časť dlhého vas deferens je obklopená prostatou; vas deferens sa napája mierne asymetricky apikálne na penis, pri jeho napojení na penis sa pripája aj svalový retraktor (Wiktor 1986, 1996). Nápadným anatomickým znakom je prítomnosť slepého čreva, čo je aj hlavný dôvod odlišnej rodovej príslušnosti (kedysi sa radil L. flavus takisto do rodu Limax) (Dvořák & Horsák 2004).

Obr. 2. Slizniak pivničný z lokality Zavar pri Trnave (foto: Š. Buchta, lok. 11, obr. 5).

Fig. 2. An individual of the cellar slug from the site no.11 at the map below.

Obr. 3. Morfológia pohlavných orgánov Limacus flavus (uprostred), usporiadanie tráviacej sústavy (vpravo) s nápadne dlhým slepým črevom (podľa Wiktora, 2004).
Fig. 3. Reproductive organs morphology (middle), ordering of the digestive system (right) with a unusually long appendix (according to Wiktor 2004).

Obr. 4. Morfológia pohlavných orgánov Limacus flavus (Wiktor 1996). 

Fig. 4. Morphology of the cellar slug genitalia (Wiktor 1996).

Rožšírenie: Pri rekonštrukcii pôvodného areálu nie je možné vychádzať zo schránok vo fosílnom zázname, podobne ako u ostatných bezulitnatých mäkkýšov. Predpokladá sa, že pôvodne obýval tento slizniak južnú Európu (najmä Stredomorie), čiastočne možno aj oblasť prednej Ázie, Krymu a Kaukazu. V súčasnosti sa ako pravý synantropný druh uvádza takmer z celej Európy, Afriky, Madagaskaru, Austrálie, Ameriky a väčšiny ostrovov Atlantiku a Pacifiku (Dvořák & Horsák 2004). 

Na začiatku 20. storočia sa slizniak pivničný vyskytoval napr. v Českej republike na väčšom počte lokalít, keď sa však neskôr sprísnili hygienické opatrenia, najmä v skladoch potravín, populácie tohto slizniaka začali postupne zanikať (Dvořák & Horsák 2004). Rovnaký trend je možné pozorovať vo viacerých európskych krajinách. Vývoj početnosti tohto druhu je známy napríklad aj z nemeckého Porýnia-Vestfálska. Slizniak pivničný sa tu pomernej hojne vyskytoval v rokoch 1889 až 1955. V roku 1999 se potom dokonca objavil na červenom zozname druhov tejto časti Nemecka. Kuriózne sa v rovnakom roku opäť objavil, čo bol vtedy nález po 44 rokoch (Dvořák & Horsák 2004).

Rozšírenie na Slovensku: V súčasnej dobe sú nálezy tohto slizniaka u nás vzácne. Za posledných 15 rokov existujú zo Slovenska len štyri nálezy – Borská nížina (Čáry a Stupava), Nitrianska pahorkatina (obec Cabaj-Čápor pri Nitre, J. Kollár leg.); nedávne nálezy pochádzajú z Trnavskej pahorkatiny — intravilánu obce Zavar pri Trnave, zo 130 ročnej budovy predajne potravín, ktorá je podpivničená kamennou pivnicou. V noci a počas priaznivého počasia vyliezajú na ulicu desiatky jedincov cez vetrací otvor pivnice zasypaný kamením (Š. Buchta in verb., Čejka det.).

Obr. 5. Pravidelne aktualizovaná mapa rozšírenia druhu Limacus flavus na Slovensku (posledná aktualizácia 26.8.2019).
Fig. 5. Regularly updated map of the cellar slug (Limacus flavus) distribution in Slovakia (last update 8/26/2019).

Ekológia

Typický synantropný druh. Na Slovensku, ale aj v susedných krajinách žije najmä v intravilánoch, je teda viazaný na budovy, najmä pivnice, potravinárske sklady a výrobne, len výnimočne sa nachádza mimo intravilánov a budov (známe sú napr. výskyty z vinárskych pivničiek v Štiavnických a Zemplínskych vrchoch, existuje aj niekoľko nálezov z voľnej prírody).

Literatúra

• Dvořák L & Horsák M (2004) Slimák pestrý – rarita v blízkosti lidských sídel. Živa, špeciálne vydanie č. 1: 18.
• Hesse P (1926) Die Nacktschnecken der palaearktischen Region. Abhandlungen des Archiv für Molluskenkunde, 2/1: 1– 152.
• Likharev I & Wiktor A (1980) The fauna of slugs of the USSR and adjacent countries. Fauna SSSR, Molljuski, 3 (Part 5).
• Wiktor A (1989) Limacoidea et Zonitoidea nuda. Ślimaki pomrowiokształtne (Gastropoda: Stylommatophora). Fauna Polski, Fauna Poloniae 12: 1–207.
• Wiktor A (1996) The slugs of the former Yugoslavia (Gastropoda terrestria nuda - Arionidae, Milacidae, Limacidae, Agriolimacidae). Annales Zoologici 46 (1–2): 1–110.