Finding of the living individual of the land snail Massylaea vermiculata in the horticultural center (SW Slovakia)

In the City of Bratislava, Slovakia, one living individual of the land snail Massylaea vermiculata (O. F. Müller, 1774) was found in the horticultural center Agapé (Devínska cesta Road, coordinates: 48.15132°N, 17.03121°E, 15th June 2019, J. Čapka leg., E. Neubert det.). The horticultural center is situated next to the Danube river arm on the south (see figure below); the animal was found in the water shaft.
This species of large land snail is common in the Mediterranean area; its distribution ranges from eastern Spain to the Crimea (Israel, Egypt, eastern Spain, eastern Bulgaria, southern, Greece). The nonindigenous distribution of Massylaea vermiculata includes southeastern Australia, one individual of this snail species was found living on a wall in Lewisham, London, England, in 2006. M. vermiculata has non-indigenous populations in Belgium, Germany, Hungary, the Netherlands, the USA, Australia, Japan, South Africa, Saudi Arabia, Jordan, and Iran. M. vermiculata is able to survive winters in the North-West European temperate zone, including Belgium and The Netherlands. 
Massylaea vermiculata live in a broad variety of habitats, usually in dry vegetation, mainly in coastal vicinity, also in agricultural crops. It is very common in Crete, the species lives on practically every small island in the south Aegean.

Acknowledgement: I thank Eike Neubert (Natural History Museum of the Burgergemeinde Bern, Switzerland) for confirming the identification of the species.

The finding location (marked with a red circle) and its surroundings.

The shell of  Massylaea vermiculata from the Bratislava City, Slovakia.

Pozoruhodné nálezy mäkkýšov v odvodňovacích kanáloch Podunajskej nížiny

Tomáš Čejka

Botanický ústav, Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV, Dúbravská cesta 9, SK‒84523 Bratislava; e-mail: t.cejka@gmail.com 

Čejka T. 2017: Pozoruhodné nálezy mäkkýšov v odvodňovacích kanáloch Podunajskej nížiny. Limnologický spravodajca 11, 1: 13-19.

Sústava odvodňovacích kanálov Podunajskej nížiny patrí k antropogénnym biotopom, ktoré odvodňujú časť tzv. vnútrozemskej delty Dunaja. Pozostáva z hlavných kanálov tvoriacich os siete a vedľajších kanálov, umožňujúcich gravitačný odtok povrchovej a podzemnej vody z príslušného zberného územia (Benetin et al. 1987). Okrem prioritných hydrotechnických funkcií, predstavujú kanále cenný biotop (neorefúgiá) pre hydrobiocenózy s výskytom viacerých ohrozených a chránených druhov (Dorotovičová 2013, Hajdú 2016). Malakofaune podunajských kanálov sa v minulosti venovala len malá pozornosť. V rámci výskumu sukcesie paleomeandrov pri Dolnom Bare, mapovali recentné malakocenózy Čejka & Pišút (2003), niekoľko nálezov z odvodňovacích kanálov Podunajskej nížiny uvádzajú aj Mišíková-Elexová et al. (2010), komplexnejší prieskum však doteraz chýbal. V rokoch 2014‒2016 sme zmapovali najmä najcennejšiu časť kanálovej sústavy (48 lokalít), v okolí obcí Gabčíkovo, Veľký Meder a Číčov (Obr. 1).
Cieľom tohto príspevku je upozorniť na nálezy druhov, ktoré sú v na Slovensku a v skúmanom území vzácne, prípadne tu majú ostrovčekovitý výskyt.

Obr. 1. Rozmiestenenie lokalít v skúmanom území.

Odvodňovacie kanále Podunajska
Prvý projekt na vybudovanie kanálov a stavidiel na Žitnom ostrove bol vypracovaný po roku 1854 a tvoril v hlavných rysoch základ dnešnej kanálovej sústavy. Veľká časť územia bola v tom čase ešte i za suchého obdobia zaplavená vodou, preto boli zamerané iba hladiny jednotlivých močiarov. Prvé kanále boli vybudované po roku 1860. Okrem nich sa používali na odvádzanie vôd i prirodzené korytá Čiližského potoka, Částej, Dudváhu a Čóbánca. Do roku 1890 bolo vybudovaných približne 50 km kanálov (Obr. 2). V rokoch 1894 až 1899 boli jestvujúce kanále rozšírené a prehĺbené. Dobudované boli tiež nové kanály (napr. Chotárny kanál bol vybudovaný v roku 1896) a stavidlá na reguláciu odtoku. Po povodni v roku 1899 boli vybudované ďalšie čerpacie stanice a dĺžka kanálovej siete vzrástla na 473 km. Čerpacie stanice umožnili odčerpávanie vnútorných vôd i z vyššie položených území, čo viedlo k rozširovaniu kanálovej siete a ešte k výraznejšiemu odvodneniu územia. Do roku 1924 dĺžka kanálovej sústavy dosiahla 700 km (Gyalokay 1960). Celková dĺžka melioračných kanálov o rozlohe 440 ha dnes predstavuje takmer 1000 km (Velísková a Dulovičová 2008). Vodný režim kanálov je vo významnej miere ovplyvňovaný manipuláciou na vodohospodárskych regulačných objektoch, ako sú stavidlá, rozdeľovacie a odberné objekty (Valúchová et al. 1999), tiež činnosťou čerpacích staníc, ktorých hlavným poslaním je protipovodňová ochrana a odbery vody pre závlahy (Benetin et al. 1987).

Obr. 2. Patašský kanál (červená šípka) a priľahlé mokrade na mape 2. vojenského mapovania (1806‒1869) (Timár et al. 2006).


Výsledky a diskusia
V skúmanom systéme odvodňovacích kanálov sme zaznamenali na 48 lokalitách celkom 56 vodných druhov mäkkýšov. Z toho je až 17 druhov (30 %), ktoré sú uvedené v červenom zozname slovenských mäkkýšov (Šteffek & Vavrová 2006) v kategóriách VU až CR (IUCN Standards and Petitions Working Group, 2008).

V nasledujúcom zozname uvádzam údaje v tomto poradí: druh, zaradenie v červenom zozname mäkkýšov Slovenska, za dvojbodkou: najbližšia obec miesta nálezu a v zátvorke súradnice WGS-84 v desiatkovej sústave (N, E), nasledujú chorologické, biologické a iné poznámky, pri veľmi vzácnych druhoch aj počet jedincov vo vzorke. Všetky nálezy pochádzajú z obdobia medzi rokmi 2014‒2016.

Viviparus acerosus Bourguignat, 1862; VU: Blahová (48.06956, 17.53093; 48.07254, 17.54044); Čierna voda (48.128117, 17.655234); Čiližská Radvaň (47.856926, 17.674221); Gabčíkovo (47.912186, 17.560951); Jánošíkovo n. Ostrove (47.9002, 17.74118); Jurová (47.92989, 17.53747; 47.929462, 17.545050); Kútniky (47.97206, 17.67018); Mad (47.96150, 17.66331); Orechová Potôň (48.04677, 17.56418; 48.061512, 17.579323); Padáň (47.91408, 17.68148).
Bithynia transsilvanica (Bielz, 1853); CR: Číčov (47.77251, 17.75289); Čiližská Radvaň (47.84189, 17.68346); Gabčíkovo (47.912186, 17.560951; 47.91017, 17.55426; 47.89286, 17.62791).
Druh sa vyskytuje v území v pomerne početných populáciách (priemerne 23 ind./lok.), v minulosti bol pravdepodoben prehliadaný, resp. zamieňaný za príbuzný Bithynia leachii (Sheppard, 1823).
Valvata macrostoma Mörch, 1864; CR: Čierna voda (48.128117, 17.655234); Jurová (47.949768, 17.503051); Kútniky (47.97206, 17.67018). Na všetkých lokalitách sa druh vyskytoval len po jednom exemplári.
Borysthenia naticina (Menke, 1845); EN: Čierna voda (48.128117, 17.655234); 4 ind.
Radix ampla (Hartmann, 1821); VU: Gabčíkovo (47.91017, 17.55426); 2 ind.
Stagnicola corvus (Gmelin, 1791); VU: Číčov (47.77251, 17.75289); Čiližská Radvaň (47.8135, 17.70941); Gabčíkovo (47.87167, 17.61758); Jánošíkovo n. Ostrove (47.91300, 17.76672); Ohrady (47.97668, 17.71180). Druh je v území pravdepodobne hojnejší a keďže je bezpečne rozlíšiteľný od príbuzných druhov len na základe pitvy, bol väčšinou zahrnutý pod agregát Stagnicola palustris sensu lato.
Aplexa hypnorum (L., 1758); VU: Číčov (47.77251, 17.75289); 9 ind.; Jurová (47.949768, 17.503051); 372 ind.(!). V Jatovskom kanáli pri Jurovej sa vyskytoval v spoločnosti druhu Valvata macrostoma.
Physa fontinalis (L., 1758); VU: Gabčíkovo (47.912186, 17.560951; 47.910169, 17.554262); Číčov (47.77251, 17.75289); Čierna voda (48.12812, 17.65523); Gabčíkovo (47.87189, 17.61834); Gabčíkovo (47.87167, 17.61758); Ňárad (47.84008, 17.60887); Pataš (47.88041, 17.64258); Patince (47.74661, 18.26101).
Anisus vorticulus (Troschel, 1834); CR: Baloň (47.82848, 17.65384); Číčov (47.77251, 17.75289); Čiližská Radvaň (47.8135, 17.70941; 47.8569258, 17.6742206); Čunovo (48.02188, 17.20476); Gabčíkovo (47.87189, 17.61834; 47.87167, 17.61758; 47.90000, 17.62821); Jánošíkovo n. Ostrove (47.9002, 17.74118); Kolárovo (47.94662, 17.96587); Ňárad (47.84008, 17.60887); Pataš (47.87321627, 17.670876; 47.880413, 17.642582); Veľký Meder (47.87909, 17.75726). Z vyššie uvedených údajov vyplýva, že v území nepatrí tento druh k zriedkavým, vyskytoval sa až na 14 lokalitách (n=48).
Planorbis carinatus O. F. Müller, 1774; CR: Čiližská Radvaň (47.8569258, 17.6742206); Jánošíkovo n. Ostrove (47.9002, 17.74118); Jurová (47.929462, 17.545050); Ňárad (47.84008, 17.60887); Veľký Meder (47.87909, 17.75726). Priemerný počet indivíduí bol v skúmanom území 5 ind./lok.
Pseudanodonta complanata (Rossmässler, 1835); VU: Jánošíkovo n. Ostrove (47.9002, 17.74118); Orechová Potôň (48.04677, 17.56418; 48.061512, 17.579323); Blahová (48.07254, 17.54044).
Unio crassus Philipsson, 1788; VU: Čierna voda (48.128117, 17.655234) 1 ind.; Dunajský Klátov (48.03169, 17.68532) 2 ind.
Sphaerium rivicola (Lamarck, 1818), VU: Čierna voda (48.128117, 17.655234) 7 ind.
Sphaerium solidum (Normand, 1844); VU: Kútniky (47.97206, 17.67018) 2 ind.
Pisidium amnicum (O. F. Müller, 1774); EN: Čierna voda (48.128117, 17.655234) 1 ind.
Pisidium moitiesserianum Paladilhe, 1866; CR: Čierna voda (48.128117, 17.655234) 1 ind.
Pisidium pseudosphaerium Ehrmann, 1933; VU: Pataš (47.87322, 17.67088; 47.880413, 17.64258; 47.89286, 17.62791) 2-12 ind.

Obr. 3. Viaceré kanále pôsobia prírodným, nenarušeným dojmom.

Obr. 4. Akovský kanál pri Bake. Na prvý pohľad sa zdá, že voda neprúdi, hydrometer však indikuje veľmi mierne prúdenie. Takéto stanovištia vyhľadáva ryba blatniak tmavý (Umbra krameri) spoločne s kotúľkou štíhlou (Anisus vorticulus). Vpravo hore Radix ampla, vpravo dole Aplexa hypnorum.



Literatúra
Benetin, J. 1987. Odvodňovanie. Príroda, Bratislava, 574 pp.
Čejka, T. & Pišút, P. 2003. Freshwater molluscs of the palaeochannels system (Danubian lowlands, SW Slovakia). Biosozologia 1: 73‒88.
Dorotovičová, C. 2013. Man-made canals as a hotspot of aquatic macrophyte biodiversity in Slovakia. Limnologica: Ecology and Management of Inland Waters, 43/4: 277‒287.
Gyalokay, M. 1960. Odvodnenie Žitného ostrova. Práce a štúdie VÚVH, Bratislava.
Hajdú, J. 2016. Ichtyocenózy nížinných vôd s ohľadom na habitatové preferencie limnofilných druhov rýb. Kand. diz. práca, ms. depon. in: Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta humanitných a prírodných vied, Prešov, 132 pp.
IUCN Standards and Petitions Subcommittee. 2010. Guidelines for Using the IUCN Red List Categories and Criteria. Version 8.1. Prepared by the Standards and Petitions Subcommittee in March 2010. Dostupné online: portals.iucn.org/library/sites/library/files/documents/Rep-2010-019.pdf
Mišíková-Elexová, E., Haviar, M., Lešťáková, M., Ščerbáková, S., Bitušík, P., Bulánková, E., Čejka, T., Čiamporová-Zaťovičová, Z., Derka, T., Hamerlík, L., Illešová, D., Kodada, J., Košel, V., Krno, I., Mláka, M., Novikmec, M. & Šporka F. 2010. Zoznam zistených taxónov na monitorovaných lokalitách vodných útvarov povrchových vôd Slovenska, časť 1 - Bentické bezstavovce. Acta Environmentalica Universitatis Comenianae, Bratislava, 18: 5‒335.
Šteffek, J. & Vavrová, Ľ. 2006. Current ecosozological status of molluscs (Mollusca) of Slovakia in accordance with categories and criterion of IUCN – version 3.1. (2001). In: Kyrychuk, G. Y. (ed.) Mollusks: Perspective of Development and Investigation, Zhytomyr, p. 266-276.
Timár, G., Molnár, G., Székely, B., Biszak, S., Varga, J. & Jankó, A. 2006. Digitized maps of the Habsburg Empire–The map sheets of the second military survey and their georeferenced version. Arcanum, Budapest, 59 pp.
Velísková, Y. & Dulovičová, R. 2008. Variability of bed sediments in channel network of Rye Island (Slovakia). IOP Conf. Series: Earth and Environmental Science. Dostupné online: iopscience.iop.org/1755-1315/4/1/012044.

Z červenej knihy slovenských mäkkýšov: pimprlík bruškatý (Vertigo moulinsiana)

From the Red Data Book of Slovakia: Desmoulin's whorl snail (Vertigo moulinsiana)

Tomáš Čejka

Pimprlík bruškatý [Vertigo moulinsiana (Dupuy, 1849)] je drobný, maximálne 2,5 milimetra veľký ulitník. Ide o vzácny reliktný druh, ktorý je v celej strednej Európe v posledných tisícročiach na ústupe, je preto celoeurópsky chránený. V súčasnosti je jeho rozšírenie atlanticko-mediteránne s centrom v strednej Európe. Najpočetnejšie populácie sú známe zo západnej a strednej Európy (Killeen 2003). Je rozšírený od Írska po Kaukaz a južne zasahuje až do severnej Afriky. Na Slovensku sa jeho výskyt sústreďuje na penovcové prameniská, nížinné vápnité mokrade, zarastené brehy vodných nádrží, riek, kanálov, jazier a rybníkov.

Slatinné rašelinisko s vysokými ostricami - jeden z biotopov pimprlíka bruškatého (Jablonica, PP Zrubárka).

Ekológia a biológia
Pimprlík bruškatý vyžaduje počas vegetačného obdobia stálu vlhkosť, teplotu a dostatočne alkalické prostredie. Z analýzy fosílnych spoločenstiev (tanatocenóz) na niektorých prameniskách vyplynulo, že sa tento druh objavil na mnohých recentných lokalitách iba nedávno, v súvislosti s intenzívnou ľudskou kolonizáciou týchto oblastí (Horsák & Hájková 2005). Pre jeho pretrvanie z prvej polovice poľadovej doby sa preto dnes zdajú zásadné väčšinou degradované alebo zničené mokrade vo veľkých nížinách. Vrkoč bažinný je hermafrodit, pričom hlavné reprodukčné obdobie má v lete. Najväčšie množstvo juvenilov je teda možné nájsť na jeseň.

Rozšírenie na Slovensku 
V súčasnosti (od roku 2000 vrátane) je pimprlík bruškatý známy z 26 lokalít, pričom najviac (7) ich je v Laboreckej vrchovine a Bielych Karpatoch (4 lokality). Jeho biotopy v Bielych Karpatoch sú špecifické - predstavujú ich maloplošné flyšové priesaky so silným zrážaním penovca.

Rozšírenie pimprlíka bruškatého na Slovensku (1999 až 2017). Chcem väčšiu mapu.
Distribution map of the Desmoulin's whorl snail in the Slovakia (1999 - 2017). Clik here to enlarge the map.

Ohrozenie a manažment
Za hlavné faktory, ktoré ohrozujú tohto ulitníka, treba považovať najmä zmenu vodného režimu na lokalitách, chemické znečistenie a postupné zarastanie vegetáciou. Negatívny vplyv má teoreticky aj pasenie dobytka na lokalitách (rozrytie povrchu pôdy), našťastie, vzhľadom k silnému podmáčaniu týchto biotopov sa tui často nepasie. Všeobecne tento druh poškodzuje aj vypalovanie vegetácie a používanie biocídov či hnojív na lokalitách, alebo v ich bližšom okolí. Pimprlík bruškatý by bol takisto vďačný, keby sa jeho lokality pravidelne ručne kosili a zároveň sa odstraňovala pokosená biomasa. Nepohrdol by ani odstraňovaním náletových drevín. Všetko pekne ručne, aby sa jeho životný priestor čo najmenej mechanicky poškodil.


Literatúra

• Čejka T., Čačaný J. & Horsák M. (2014) Prvý nález živej populácie ulitníka Vertigo moulinsiana (Dupuy, 1849) na Podunajskej nížine. Malacologica Bohemoslovaca, 13: 1–5. Dostupné online: http://mollusca.sav.sk
• Horsák M. & Hájková P. (2005) The historical development of the White Carpathian spring fens based on palaeomalacological data. In: Poulíčková A., Hájek M. & Rybníček K. (eds) Ecology and palaeoecology of spring fens in the western part of the Carpathians. Palacký University, Olomouc, Czech Republic, pp. 63–68.
• Killeen I. J. (2003) Ecology of Desmoulin's Whorl Snail. Conserving Natura 2000, Rivers Ecology Series, No. 6, English Nature, Peterborough, 23 pp.

New helicid in Slovakia

Tomáš Čejka & Juraj Čačaný

The Thessalian snail (Helix thessalica) is one of the newest arrivals of the Slovak and Czech molluscan fauna. The Slovak species name "prehliadaný" (overlooked) suggests that despite its size, this snail has been overlooked and has escaped attention because it has not been distinguished from the very similar and quite common Roman snail (Helix pomatia). Only molecular phylogenetic analyses made it possible to distinguish it from the common garden snail, but in the end, it turned out that it could be well distinguished from the Roman snail by identifying characters on the shell or genitalia.

The Thessalian snail lives mainly in the southwest of the Balkan Peninsula, but along the Carpathian Mountains, its range extends into Slovakia and Moravia. In Slovakia, its range is concentrated in the higher altitudes of central Slovakia (see map below). These are mainly around the municipalities of Zvolen, Rimavská Sobota, Muráň, Liptovský Hrádek and Brezno. An attractive locality is, e.g. the surroundings of the Čiernohronská forest railway; other records come, e.g. from the Ohnište locality in the Low Tatras or the Nemecká locality, where the species lives along the stream near the Slovak National Uprising memorial.

How to distinguish Helix thessalica from H. pomatia

Distinguishing between the two species is difficult and requires previous experience in identifying gastropods. In fact, the best features of a shell are its overall shape, colour and surface texture. The differences are rather subtle, difficult to grasp and, above all, variable, although the agreement with molecular data confirms their reliability. The shell of the overlooked snail is overall more spherical and sort of neat in shape (Fig. 1), has a shallower suture and a relatively larger mouth that has a straight edge or is only slightly curved outward. The basic colouration of the shell is distinguished by the shade of brown, which is more ochre and may be slightly greenish in certain lighting. Most populations have developed four longitudinal bands. These are characterised by their arrangement with two broader bands in the middle and two fainter ones on the sides of the whorls, but they may also be absent; moreover, a similar banding pattern is also found in the garden snail.

Fig. 1. Colour and shape variation in the shells of Helix pomatia (left) and H. thessalica (right).

An important feature is the granular structure of the shell surface (Fig. 2). The surface organic layer (conchine) in place of the small granules is already peeling off during the snail's life so that the shell acquires a typically abraded appearance relatively early.

The Roman snail has porcelain-whitish genitalia; rarely, the penis may be greyish. Helix thessalica has the penis, vagina and other distal parts of the genitalia dark grey (Fig. 3). Czech and Slovak's populations usually differ from the garden snail by the darker colour of the legs, which are also grey.

Fig. 3. The Helix thessalica can be easily distinguished from the garden snail by the dark-coloured distal parts of the genitalia. PE -penis, PŽ - finger glands, SP - spermoviduct, ŠV - arrow sac, TY - right tentacle, VA - vagina, VO - oropharynx, VY - reptaculum seminis. The garden snail has its entire genitalia coloured approximately like the spermoviduct in the top picture. Photo O. Korábek

Assistance with mapping

Because of the little-known distribution in Slovakia, we ask the professional and general public for help in mapping this species. We would especially welcome live specimens. It is a good idea to put the collected specimens in a cloth bag, old silk stockings are also excellent. It is necessary to enclose a locality label (placed in a small plastic bag so that the snails do not eat it) on which the nearest municipality is indicated, ideally with the WGS coordinates, the date of collection and the name of the collector, or other details about the locality (habitat type, habitat). Put the snails in a cool place (fridge, cellar, etc.), if possible rather dry, so that they are not active. Access to air is necessary. Snails can last for several weeks without special care.
Send suspiciously coloured snails to the address below.

Pomoc pri mapovaní

S ohľadom na málo známe rozšírenie na Slovensku, prosíme odbornú aj laickú verejnosť o pomoc pri mapovaní tohto druhu. Uvítame najmä živé jedince. Získané jedince je dobré vložiť do vrecúška z látky, výborne poslúžia aj staré silonové pančuchy. Nutné je priložiť lokalitný lístok (vložený do malého igelitového vrecúška, aby ho slimáky nezožrali), na na ktorom je uvedená najbližšia obec, ideálne je pripísať geografické súradnice, ďalej dátum zberu a meno zberateľa, prípadne ďalšie detaily o lokalite (typ biotopu, stanovišťa). Slimáky dáme do chladu (chladničky, pivnice a pod.), ak je to možné, skôr do sucha, aby neboli aktívne. Nutný je prístup vzduchu. Slimáky takto vydržia bez špeciálnej starostlivosti aj niekoľko týždňov.

Podozrivo sfarbené slimáky posielajte na nasledujúcu adresu:

Tomáš Čejka
Botanický ústav SAV

Dúbravská cesta 9
845 23 Bratislava

t.cejka@gmail.com

Samozrejme, na základe dohody, si radi vyzdvihneme materiál hocikde v Bratislave (kontaktný e-mail: t.cejka@gmail.com, ev. juraj.cacany@gmail.com).

References

Korábek, O., Juřičková, L. and Petrusek, A., 2015. Splitting the Roman snail Helix pomatia Linnaeus, 1758 (Stylommatophora: Helicidae) into two: redescription of the forgotten Helix thessalica Boettger, 1886. Journal of Molluscan Studies, p.eyv048.

Korábek, O., Petrusek, A., Neubert, E. and Juřičková, L., 2015. Molecular phylogeny of the genus Helix (Pulmonata: Helicidae). Zoologica Scripta, 44(3), pp.263-280.

Korábek, O. 2016. Hlemýžď pruhovaný, nový druh pro evropskou i českou faunu. Živa 1: 31. Dostupné online.

Brown garden snail – Cornu aspersum (O. F. Müller, 1774) in Slovakia

A viable population of the brown garden snail - Cornu aspersum (O. F. Müller, 1774) - was found in April 21, 2015 in central Slovakia for the first time. The species is native to the Mediterranean region (including Egypt) and western Europe, from northwest Africa and Iberia, eastwards to Asia Minor, and northwards to the British Isles.

Details of the first record:

[1] Coordinates: 48.549339°N, 19.302976°E, Vígľaš, garden centre, April 21, 2015; B. Holienková lgt.

Other records:

[2] 48.146735°N, 17.063863°E, Bratislava City, Devínska Cesta Road, narrow strip of riparian forest near Danube channel, May 2015, J. Čapka lgt.

[3] 48.151298°N, 17.031429°E, Bratislava City, Devínska Cesta Road, garden centre (Agapé), August 3, 2015; J. Čapka lgt.

[4] 48.15838°N, 17.06987°E, Bratislava City, shopping center Cubicon, small park-like chillout zone with strips of lavender (Lavandula sp.) and Cotoneaster dammeri, between blocks of houses, July 25, 2018; J. Čapka lgt., T. Čejka & J. Čačaný rev.

(for other records see the map below)


Recent  records of Cornu aspersum in Slovakia.

Individuals of Cornu aspersum from Bratislava City, Slovakia.

Habitat of Cornu aspersum at the site No. 4.

Úvod do faunistického výskumu malakofauny

(alebo ako skúmať život suchozemských ulitníkov)


Metódy terénneho prieskumu

Inventarizácia malakofauny

Faunistický výskum sa v posledných rokoch podceňuje, resp. je odsúvaný na okraj tzv. veľkej vedy. O jeho význame som písal v predchádzajúcom článku. V oblasti ochrany prírody a výskumu biodiverzity je však inventarizácia bioty (vegetácie, fauny) základným výskumom chránených, alebo potenciálne chránených, či inak hodnotných častí krajiny. Cieľom inventarizácie je zachytiť maximum druhov, ktoré žijú v danej oblasti, čomu treba prispôsobiť aj metódy zberu.

Prieskum terénu
Pri prieskume oblasti, v ktorej chceme robiť faunistický prieskum, vychádzame najprv zo štúdia mapových podkladov, alebo, v ideálnom prípade, tiež zo štúdia leteckých snímok územia (Google Maps, mapy.cz, mapy.sk a pod.). Pomocou turistickej papierovej, alebo digitálnej online mapy (mapy.hiking.sk, mapy.cz) získame základný prehľad o geomorfológii terénu, miestnych názvoch, turistických značkách, orientačných bodoch a pod. Z leteckých snímok si spravíme prehľad o súčasnom vegetačnom kryte, na podrobnejších leteckých snímkach môžeme dokonca, po určitej skúsenosti, rozoznať konkrétny druh biotopu (napr. step, lesostep, lúka, vŕbovo-topoľový les a pod.) alebo dokonca porastu (topolina, vrbina, topoľová lignikultúra). Osvedčilo sa, založiť si na mapovom serveri (v súčasnosti na Google Maps) vlastnú mapu lokalít (My maps alebo ešte lepšie vo Fusion tables), ktoré chceme preskúmať, k jednotlivým lokalitám je možné pridať do poznámky typy biotopov, ktoré nájdeme na príslušných stránkach Štátnej ochrany prírody, ak ide o chránené územia alebo územia európskeho významu (SKÚEV), prípadne si údaje, ktoré nevieme dohľadať zistíme u pracovníkov konkrétnej správy Chráneného krajinného územia (CHKO).

Väčšie, biotopovo heterogénne územie, ktoré chceme preskúmať, je dobré si rozdeliť aspoň na základné typy biotopov (stanovíšť), napr. lúčne biotopy, lesostep, bukový les, dubový les, alúvium potoka, vodná nádrž, intravilán obce a pod. V každom type biotopu potom odoberieme zvlášť vzorku.

Priamo v teréne si potom overíme, či boli naše predstavy o teréne/krajine správne, prípadne do prieskumu zaradíme ďalšie typy stanovíšť či mikrostanovíšť (napr. lesná sutina, nakumulované rozkladajúce sa drevo). V jednotlivých typoch biotopov potom spravíme aspoň zjednodušený fytocenologický zápis a zapíšeme si podrobnosti o charaktere odberového miesta (napr: interiér lužného lesa s množstvom rozkladajúceho sa vŕbového a topoľového dreva, miestami zvyšky náplavov po vlaňajšej povodni, na stromoch kalové stopy vo výške cca 1,5 metra, pôda ílovito-piesočnatá, nie hrudkovitá, humusová vrstva chýba).

Suchozemské ulitníky získavame pomocou nasledujúcich metód:

Individuálny zber

Upravené podľa M. Horsáka

Individuálny zber (nesprávne ručný) je spolu s preosevom substrátu hlavnou metódou inventarizačného prieskumu. Používa sa na zachatenie výskytu väčších druhov, akými sú oká sita preosievadla, druhov bezulitnatých (napr. čeľ. Arionidae, Limacidae, Agriolimacidae) a druhov, ktoré sa vysyktujú v hrabanke zriedkavo, alebo len v podobe prázdnych ulít (napr. kortikolné či dendrofilné druhy z čeľade Clausiliidae a pod.). V rámci individuálneho zberu prehľadávame všetky typy mikrostanovíšť: ulitníky hľadáme najmä pod starým, rozkladajúcim sa drevom, v rastlinnom opade alebo priamo na povrchu pôdy. Zber je dobré časovo štandardizovať (napr. jedna či viac osôb zbierajú 1-2 hodiny). Kamene, prípadne zvyšky stavebného materiálu vyhľadávajú ulitníky zriedkavo, tento typ substrátu prehľadávame najmä v intravilánoch obcí, príp. na rôznych typoch ruderálnych stanovíšť. Drobné druhy, alebo druhy, ktoré sa nedajú určiť priamo v teréne, vkladáme do uzatvárateľných epruviet. Nahé ulitníky, ktoré možno bezpečne určiť len na základe neskoršej pitvy (najmä „bezdomovcov“ z rodov Deroceras, Arion, Lehmannia) utopíme v sýtenej vode, doma vodu vylejeme a živočíchy zalejeme 70% etanolom (liehom). Materiál, ktorý by mohol byť v budúcnosti využitý na analýzu DNA, treba konzervovať v chemicky čistom etanole; ak ho nemáme po ruke, výnimočne môžeme tkanivá mäkkýšov skladovať niekoľko dní (!) aj v denaturovanom etanole, alebo ich uschovať na nejaký čas v mraziacom boxe. Niektoré ulitnaté druhy treba kvôli spoľahlivej determinácii takisto pitvať (napr. druhy z čeľade Zonitidae), však musíme utopiť až doma v chladnej, ale prevarenej vode (teda zbavenej kyslíka). V sýtenej vode by sa totiž zatiahli do ulity, topili by sa dlho, prípadne by sa stiahli a po preložení do alkoholu by potom boli ťažko pitvateľné až nepoužiteľné. Metodický návod k pitve nájdete na tejto stránke (v angličtine).

Terénne pomôcky: malé záhradnícke hrabličky (kultivátor, kypridlo), kovové alebo zo skleného vlákna (vyrába napr. firma Fiskars), stredne tvrdá pinzeta, fľaštičky (epruvety), malé plátené plátené vrecúška (cca 13 x 8 cm), resp. zvyšky silonových pančúch, ktoré sa po naplnení zaviažu, sýtená voda (ulitníky možno zaliať až doma, v epruvete vydržia živé približne deň, ak ich nevystavíme prílišnému teplu) (Obr. 1).

Obr. 1 Niektoré pomôcky na zber materiálu a vzorkovanie.


Semikvantitatívne a kvantitatívne vzorkovanie malakocenóz
Aby sme zistili aj drobné druhy ulitníkov (niktoré druhy sú v dospelosti veľké len 2 milimetre), je nutné pre čo najkompletnejšiu inventarizáciu odobrať aj vzorku spoločenstva mäkkýšov, resp. vzorku substrátu, ktorý sa väčšinou skladá z rastlinných zvyškov (konárikov, listov, častí bylín, machov a pod.) a povrchových 3-5 cm pôdy, čo väčšinou zodpovedá humusovej vstve pôdy.

Veľkosť vzorky sa podľa hustoty populácií a distribúcie malakofauny pohybuje cca od 3 do 10 litrov preosiateho substrátu. Cameron & Pokryszko (2005) odporúčajú, aby bolo vo vzorke 10-násobne viac jedincov než je druhov, minimálne by však malo byť vo vzorke 200 kusov (tzn., že ak vo vzorke nájdeme 10-20 druhov, stačí ak bude celkový počet ulít 200, pri 30 druhoch by mal byť minimálny počet ulít už 300.

Pri podrobných druhových inventarizáciách je vhodné zistiť, či sme zachytili všetky druhy, ktoré by sa mohli v skúmanom území potenciálne vyskytovať. K tomu slúžia napr. akumulačné krivky druhového bohatstva (pozri aj heslo rarefaction curves, príp. tento text nižšie). Vypočítať sa dajú s pomocou softvéru EstimateS (Colwell 2013) alebo PAST (Hammer et al. 2001).

Terénne pomôcky: preosievadlo*), hrabličky (ev. lopatka), igelitové vrecká, príp. tašky (min. 6-7 litrové), plechový štvorcový rám v prípade, že chceme odoberať kvantitatívne vzorky.

Lokalitný štítok

Ako na to: na mieste, kde chceme odobrať vzorku spoločenstva ulitníkov si vytýčime plochu, prípadne líniu (transekt), na ktorej budeme odoberať jednotlivé časti vzorky. Na nami určenej ploche (napríklad 50 × 50 m) by sme mali odobrať približne 5 litrov preosiateho opadu. Postupujeme tak, že náhodne vyberáme menšie plôšky, odobratý substrát priebežne preosievame a po nakumulovaní dostatočného množstva materiálu (závisí na úživnosti stanovišťa) presypeme do igelitového vrecka. Dôležité je vložiť doň tzv. lokalitný štítok minimálne s týmito údajmi: názov najbližšej obce, názov, resp. č. lokality a dátum zberu. Veľmi dôležité je zapezpečiť lokalitný štítok pred vlhkosťou a najmä pred ulitníkmi, ktoré ho s obľubou skonzumujú. Riešení je niekoľko, napríklad preosiaty substrát vkladať do dvoch do seba vložených vreciek a lok. štítok dať medzi ne, lok. štítok vložiť do menšieho mikroténového vrecka a zaviazať, alebo vložiť do fľaštičky, ak sú v ňom len prázdne ulity z individuálneho zberu a pod. Metodicky sa líši odber vzoriek napr. vo vodou nasýtených substrátoch v prameniskách, rašeliniskách, slatinách či lužných lesoch. Podrobnejší návod na vzorkovanie v takýchto typoch biotopov nájdete v práci Horsáka (2003). Inštruktážne video nájdete na youtube.
Štandardizovanú metodiku mapovania a inventarizačných prieskumov mäkkýšov v ČR nájdete tu.
          _____________________

Pozn.: *) Preosievadlo (Obr. 2) je vlastne valec ušitý z látky (najlepšie silonovej). V jeho hornej tretine je sito s veľkosťou ôk napr. 1x1 cm, na ktorom sú primontované dve rúčky. Na dolnej časti vreca je prišitá stužka alebo povrázok, aby sa dalo vrece zaviazať a nevypadával z neho preosiaty materiál. Po napreosievaní dostatočného množstva materiálu sa dolná časť rozviaže, preosev sa opatrne premiestni do igelitového vrecka, do ktorého sa pridá lokalitný štítok.

Obr. 2 Práca s preosievadlom v teréne.


Práce v laboratóriu

Spracovanie preosevu

Vysušenie: V laboratóriu sa preosev rozprestrie (napr. na veľkú fotomisku) a vysuší sa na voľnom vzduchu (dva týždne až mesiac, podľa teploty okolia). Ak potrebujeme sušenie z časových dôvodov urýchliť, použijeme sušičku (Obr. 3). Donokalým vysušením vzorky sa živé mäkkýše zatiahnu do ulít a vyschnú, z prázdnych ulít sa odparí voda, takže budú po nasledujúcom vyplavovaní plávať na hladine.

Obr. 3 Sušička na menší objem materiálu.

Výplav ulít: Po dokonalom vysušení sa vzorka namočí do väčšej nádoby s vodou (kýbla, zaváracieho hrnca a pod.), dobre sa premieša. Anorganické časti (kamienky, piesok, íl a pod. klesnú na dno, pri hladine zostane plávať organická časť s ulitami). Kuchynským cedidlom (veľkosť ôk 1x1 mm) sa pozbiera plávajúca časť vzorky, ktorá sa dá opäť vysušiť (teraz stačí do tej miery, kým bude schopná preosiatia). Anorganická časť, ktorá zostala na dne nádoby sa vyhodí, prípadne premyje cez hrubšie sito (napr. 5 × 5 mm), tak získame aj fragmenty ulít. Ak sa rozhodneme využiť aj túto časť vzorky, treba modifikovanú metodiku, samozrejme, dodržať pri všetkých vzorkách.
Premytá a vysušená vzorka sa preoseje napr. na tri frakcie, z najjemnejšej frakcie vyberáme ulity pod binolukárnou alebo pomocou čelovej či klasickej lupy, z hrubších frakcií priamo (ulity je vidno voľným okom).


Mäkkýše ako modelová skupina

Mäkkýše majú oproti viacerým živočíšnym skupinám tú výhodu, že sú dobre známe ich ekologické nároky väčšiny druhov (pre podrobnejšie informácie pozri článok Načo sú nám mäkkýše?) a sú ľahko určiteľné do druhovej úrovne (často priamo v teréne). Bioindikačné schopnosti sú vďaka nízkej mobilite a tesnej väzbe na biotop podobné rastlinám (napr. dospelé jedince cihy Bulgarica cana prešli za deň od 10-150 cm, za mesiac max. 20 m). Výskyt jednotlivých spoločenstiev mäkkýšov, resp. pomer druhov v spoločenstve, dobre odráža ekologické pomery konkrétneho stanovišťa, príp. spoľahlivo indikujú jeho sukcesné štádium.

Limitujúcimi faktormi rozšírenia mäkkýšov sú najmä:

1. obsah dostupného vápnika v pôde, príp. listoch rastlín (prevažujúcim faktorom je len vtedy, ak nie je v nadbytku).

2. vlhkosť okolia (pôda, mikroklíma)

3. zachovalosť (resp. historická kontinuita) stanovišťa

Medzi najbohatšie biotopy patria sutinové pralesy na vápencovom podklade, ktoré môžu hostiť okolo 70 druhov (napr. pralesy v Bukovských vrchoch, Pieninách a pod.).

Réfúgiami a centrami druhovej diverzity sú vložky sutinových partií (čerstvý minerálny podklad!), tiež vďaka prítomnosti javora horského (Acer pseudoplatanus), naopak extrémne druhovo chudobné sú všeobecne ihličnaté lesy a dubiny, najmä xerotermné. Výnimkami sú pralesovité a pôvodné porasty týchto lesných ekosystémov, napr. vysokobylinné smrečiny.

Určovanie druhov, určovacie kľúče a atlasy
Základným určovacím kľúčom nielen pre terestrické ulitníky stále zostáva Ložekov (1956) kľúč, ktorý nájdete už aj v online verzii (zatiaľ nie je, žiaľ, možné fulltextové vyhľadávanie). Chýbajú tu vyobrazenia a iné určovacie znaky nahých ulitníkov a viacerých druhov, ktoré sa v období vydania Ložekovho kľúča nerozlišovali alebo neboli ešte z územia bývalého Československa známe. Tie nájdete v atlasoch Horsák et al. (2013), Kerney et al. (1983) alebo v prácach Wiktora (1989, 2004). Všeobecným atlasom Európskych mäkkýšov je obsiahla publikácia Welter-Schultesa (2012). Mapky rozšírení však nie sú veľmi spoľahlivé, dojem kazia aj viac-menej nekvalitné fotografie. Podrobné opisy druhov, aj s ich ekológiou, rozšírením a pod., nájdete v monografii Pokryszko (1990).

Obrázkové publikácie a atlasy na internete:

• Zoznam slovenských a českých druhov mäkkýšov s mapami rozšírenia a obrázkami druhov (zatiaľ nie je kompletný, ale pracuje sa na tom:) 
• Komentovaný zoznam mäkkýšov Českej a Slovenskej republiky s fotografiami väčšiny druhov.
• Suchozemské mäkkýše a determinačná literatúra (autor M. Horsák)
• Vitrinidae a Limacidae (autor M. Horsák)

Praktické poznámky k určovaniu terestrických ulitníkov
Pred determináciou je potrebné osvojiť si aspoň základné morfologické a anatomické názvoslovie (Ložek 1956, Horsák 2013). Väčšinu ulitnatých druhov je možné bezpečne určiť podľa morfológie schránky, výnimky tvoria viaceré rody z čeľade Zonitidae (u nás najmä rod Aegopinella). Väčšinu bezulitnatých druhov (najmä rod Deroceras) je možné určiť len na základe pitvy a porovnania morfológie pohlavných orgánov. Podrobný návod na pitvu nájdete v tejto publikácii (v nemeckom jazyku).

Analýza faunistických dát

• freewarové štatistické programy: PAST, R-CRAN.
• opisná štatistika (boxploty počtu druhov, jedincov)
• akumulačné krivky (rarefaction, species accumulation curves a iné ukazovatele diverzity), počítajú sa napr. v špecializovanom programe EstimateS, ale sú aj súčasťou iných softvérov či programov (PAST, R a pod.)
• diverzita, vyrovnanosť spoločenstiev (jednoducho počíta program PAST, ev. EstimateS)
• viacrozmerné štatistické metódy (ordinačné metódy, zhluková analýza a pod.)

Vybrané učebnice prístupné na internete:

• Štatistické hodnotenie biodiverzity
• Viacrozmerné štatistické metódy (prehľadová Bc. práca)
• E-learningová učebnica biomatematiky

Literatúra

Cameron R.A.D. & Pokryszko B.M. 2005. Estimating the species richness and composition of land mollusc communities: problems, consequences and practical advice. Journal of Conchology 38: 529-547.

Colwell, R. K. 2013. EstimateS: Statistical estimation of species richness and shared species from samples, Version 9. http://viceroy.eeb.uconn.edu/estimates/

Hammer, Ø., Harper, D.A.T., Ryan, P.D. 2001. PAST: Paleontological statistics software package for education and data analysis. Palaeontologia Electronica 4(1): 9. http://palaeo-electronica.org/2001_1/past/issue1_01.htm

Horsák M. 2003: How to sample mollusc communities in mires easily - jak jednodušeji vzorkovat prameništní malakocenózy. Malacologica Bohemoslovaca 2: 11–14.

Horsák M., Juřičková L. & Picka J. 2013: Měkkýši České a Slovenské republiky. Molluscs of the Czech and Slovak Republics. Kabourek, Zlín, 264 pp.

Kerney, M. P. Cameron, R. A. D. & Jungbluth, J. H. 1983: Die Landschnecken Nord- und Mitteleuropas. Paul Parey, Hamburg u. Berlin, 384 pp. ISBN 3-490-17918-8.

Ložek V. 1956: Klíč československých měkkýšů. Vyd. Slov. Akad. Vied, Bratislava 436 pp.

Pokryszko B. M. 1990: The Vertiginidae of Poland (Gastropoda: Pulmonata: Pupilloidea) – a systematic monograph. Annales Zoologici 43: 133–257.

Welter-Schultes F. 2012: European non-marine molluscs, a guide for species identification. Planet Poster Editions, Göttingen, 679 pp.

Wiktor A. 1989: Limacoidea et Zonitoidea nuda. Ślimaki pomrowiokształtne (Gastropoda: Stylommatophora). PWN, Warszawa, 207 pp.

Wiktor A. 2004: Ślimaki lądowe Polski. Wydawnictwo MANTIS, Olsztyn, 302 ss.

A Mediterranean snail Eobania vermiculata (O.F. Müller, 1774) in NW Germany

Tomáš ČEJKA1, Michal HORSÁK2 & Lucie JUŘIČKOVÁ3

(1) Institute of Zoology, Slovak Academy of Sciences, Dúbravská cesta 9, SK-84104 Bratislava, Slovak Republic, e-mail: t.cejka[at]gmail.com

(2) Department of Botany and Zoology, Masaryk University, Kotlářská 2, CZ-61137 Brno, Czech Republic, e-mail: horsak[at]sci.muni.cz

(3) Department of Zoology, Faculty of Science, Charles University, Viničná 7, CZ-12844 Prague 2, Czech Republic

Abstract. Three living individuals and two fresh shells of the Mediterranean snail Eobania vermiculata (O.F. Müller 1774) were found 31 July 2009 at the ruderal site in the centre of the City of Cologne (Köln), Germany. 

Introduction

Eobania vermiculata (O.F. Müller 1774), a chocolate-band snail, is a snail common in Mediterranean region where it lives in fields, hedgerows, gardens and vineyards. According to Kerney et al. (1983) the species coming in North and Middle Europe just within in S. France (upper Rhône and Garonne valleys), but occasionally adventive elsewhere. But, according to the Bank (2004) and map in Fauna Europaea (Fig. 1) it seems, that E. vermiculata is so widespread now, as a result of intentional and unintentional introductions by humans, that it is difficult to determine its original range. Human spread living individuals of Mediterranean snail Eobania vermiculata were noted from Germany a few times before (e.g. Wiese in verb., Welter-Schultes unpubl.). It is assumed that those individuals came from accidental human-induced spreading and they are not a source for sustainable populations.

Site description, snails sampling

Coordinates: 50°56'29.51"N, 06°59'44.31"E; locality: Germany, Köln, Barcelona-Allee (centre of the town, former stand of the Chemical Factory Kalk); altitude: 42 m a.s.l., habitat: ca. 4-5 m deep gravel-sandy pit (foundation soil?), substrate gravel-sandy (30:70) substrate admixed with building and municipal waste. Slopes and some parts of the building pit were sparsely overgrown by ruderal vegetation (see Fig. 2)

Sampling: Molluscs were sampled by direct searching from beneath the stones, pieces of concrete, boards and other waste for 1 hour by one person.

Results and discussion

Within the frame of the survey of molluscan faunas in large European cities, we found on 31 July 2009 on the Cologne suburb three living individuals and two fresh shells of the snail Eobania vermiculata. All individuals were found beneath one piece (ca. 50 x 30 cm) of concrete (see Fig. 3). E. vermiculata coexists in the site along with numerous population of Candidula intersecta (Poiret, 1801) a and xerophilic snail Monacha cartusiana (O. F. Müller, 1774).

It is likely that individuals found are only part of the small population which probably do not survive the winter season. However, it is noteworthy that in Germany is a regular introduction of this species (Wiese, pers. comm.), such that it is only a matter of time before Introduced populations will acclimatise and survive the cold season. Broadly expected global warming may contribute to enlarge the area of this species.

Acknowledgements

Funding comes from grant VEGA No. 2/0102/14

References

Bank, R. A. (ed.) 2004: Mollusca: Gastropoda. Fauna Europaea version 1.1, http://www.faunaeur.org

Fauna Europaea Web Service, 2004: Fauna Europaea version 1.1, Available online at http://www.faunaeur.org

Kerney, M. P. Cameron, R. A. D. & Jungbluth, J. H., 1983: Die Landschnecken Nord- und Mitteleuropas. - Paul Parey, Hamburg u. Berlin, 384 pp. ISBN 3-490-17918-8.

Fig. 1. Present distribution of Eobania vermiculata (O. F. Müller, 1774) in Europe according to Fauna Europaea (2004).

Fig. 2. Habitat of Eobania vermiculata in the suburb of Cologne, Germany.

Fig. 3. Detail of the finding point.

Výsledky malakologického prieskumu európsky významných lokalít v pôsobnosti CHKO Dunajské luhy (október 2007)

Results of malacological survey of selected sites of European importance (Slovak section of the Danube river and its floodplain)

Tomáš ČEJKA

V dňoch 23. a 24. októbra 2007 sa uskutočnil v rámci mapovania európsky významných území malakozoologický prieskum 11 lokalít v oblasti Dunajskej, Hronskej, Žitavskej pahorkatiny a Podunajskej nížiny (okres Nové Zámky a Komárno). Hlavným cieľom bolo mapovať výskyt európsky významných druhov mäkkýšov Anisus vorticulus (Troschel, 1834) a Unio crassus Philipsson, 1788.

Kompletná správa v PDF (904 kB, in Slovak)

Vodné mäkkýše európsky významných lokalít v alúviu Dunaja, Nitry a Váhu [Freshwater molluscs of the Danube, Nitra and Váh rivers (Slovak Republic)]

V októbri roku 2007 sa uskutočnilo dvojdňové mapovanie malakofauny v európsky významných územiach na 11 lokalitách v oblasti Dunaja, Nitry, Váhu a Ipľa (okres Nové Zámky a Komárno). 

Správu o výsledkoch výskumu si môžete stiahnuť tu:
http://mollusca.sav.sk/PDFky/Cejka_sprava_2007.pdf

Prírodná rezervácia Vrbina pri obci Kameničná. Biotop kotúľky lištovej (Segmentina nitida) 
(Foto P. Mišovič).