Finding of the living individual of the land snail Massylaea vermiculata in the horticultural center (SW Slovakia)

In the City of Bratislava, Slovakia, one living individual of the land snail Massylaea vermiculata (O. F. Müller, 1774) was found in the horticultural center Agapé (Devínska cesta Road, coordinates: 48.15132°N, 17.03121°E, 15th June 2019, J. Čapka leg., E. Neubert det.). The horticultural center is situated next to the Danube river arm on the south (see figure below); the animal was found in the water shaft.
This species of large land snail is common in the Mediterranean area; its distribution ranges from eastern Spain to the Crimea (Israel, Egypt, eastern Spain, eastern Bulgaria, southern, Greece). The nonindigenous distribution of Massylaea vermiculata includes southeastern Australia, one individual of this snail species was found living on a wall in Lewisham, London, England, in 2006. M. vermiculata has non-indigenous populations in Belgium, Germany, Hungary, the Netherlands, the USA, Australia, Japan, South Africa, Saudi Arabia, Jordan, and Iran. M. vermiculata is able to survive winters in the North-West European temperate zone, including Belgium and The Netherlands. 
Massylaea vermiculata live in a broad variety of habitats, usually in dry vegetation, mainly in coastal vicinity, also in agricultural crops. It is very common in Crete, the species lives on practically every small island in the south Aegean.

Acknowledgement: I thank Eike Neubert (Natural History Museum of the Burgergemeinde Bern, Switzerland) for confirming the identification of the species.

The finding location (marked with a red circle) and its surroundings.

The shell of  Massylaea vermiculata from the Bratislava City, Slovakia.

First outdoor records of the slug Deroceras invadens from the Slovak Republic

Deroceras invadens Reise, Hutchinson, Schunack & Schlitt, 2011 [previously known as Deroceras panormitanum (Lessona et Pollonera, 1882)] was reliably identified from the Slovak Republic from a greenhouse of the Botanical garden for the first time in May 21, 2003 (Dvořák et al. 2003). The first outdoor records (20 ind.) are known from the garden centre in the City of Bratislava (August 1, 2017), recent record (15 ind.) came from Stupava town, SW Slovakia (February 18, 2018).

Its origin is not fully clear but it may come from Italy (details in Reise et al. 2011).

D. invadens is a small slug (length up to 40 mm) of much variable coloration – from creamy-brown or brown to black, often with darker spots. The species cannot be mistaken for any other Deroceras species because of the distinct appearance of its penis: horseshoe-shaped penis has a tuft of long processes of the penial gland.
D. invadens inhabits open cultural landscape (fields, fallows, gardens and parks), ruderal environments and is often found in greenhouses (e.g. Wiktor 2001).

The unique, horseshoe-shaped penis of the slug Deroceras
invadens (photo J.M.C. Hutchinson).

The worldwide occurrence of the slug Deroceras invadens (© J.M.C. Hutchinson, 2017)



Distribution map of  Deroceras invadens in Slovakia (last updated 11 Sept 2020).

References

[1] Dvořák L., Čejka T. & Horsák M. 2003. First record of Deroceras panormitanum (Gastropoda, Agriolimacidae) from Slovakia. Biologia, 58(5): 917–918.
[2] Reise H., Hutchinson J., Schunack S. & Schlitt B., 2011. Deroceras panormitanum and congeners from Malta and Sicily, with a redescription of the widespread pest slug as Deroceras invadens n. sp. Folia malacologica, 19(4).
[3] Wiktor A. 2001. Deroceras (Deroceras) panormitanum (Lessona et Pollonera, 1882) – a new introduced slug species in Poland (Gastropoda: Pulmonata: Agriolimacidae). Folia Malacologica, 9(3).

Three new mollusc species for Slovakia - result of one visit of the garden centre

On August 7, 2015, we conducted a casual malacological survey of the open-air horticultural centre in Bratislava City, Slovakia (coordinates: 48.151260°N, 17.031394°E). The result of the survey are finds of viable populations of three non-native species for Slovakia territory: Hygromia cinctella (Draparnaud, 1801) and Cepaea nemoralis (Linnaeus, 1758). We also found several empty fresh shells of the green garden snail (Helix aperta Born, 1778).

Brown garden snail – Cornu aspersum (O. F. Müller, 1774) in Slovakia

A viable population of the brown garden snail - Cornu aspersum (O. F. Müller, 1774) - was found in April 21, 2015 in central Slovakia for the first time. The species is native to the Mediterranean region (including Egypt) and western Europe, from northwest Africa and Iberia, eastwards to Asia Minor, and northwards to the British Isles.

Details of the first record:

[1] Coordinates: 48.549339°N, 19.302976°E, Vígľaš, garden centre, April 21, 2015; B. Holienková lgt.

Other records:

[2] 48.146735°N, 17.063863°E, Bratislava City, Devínska Cesta Road, narrow strip of riparian forest near Danube channel, May 2015, J. Čapka lgt.

[3] 48.151298°N, 17.031429°E, Bratislava City, Devínska Cesta Road, garden centre (Agapé), August 3, 2015; J. Čapka lgt.

[4] 48.15838°N, 17.06987°E, Bratislava City, shopping center Cubicon, small park-like chillout zone with strips of lavender (Lavandula sp.) and Cotoneaster dammeri, between blocks of houses, July 25, 2018; J. Čapka lgt., T. Čejka & J. Čačaný rev.

(for other records see the map below)


Recent  records of Cornu aspersum in Slovakia.

Individuals of Cornu aspersum from Bratislava City, Slovakia.

Habitat of Cornu aspersum at the site No. 4.

Slizovec iberský - postrach záhradkárov

Nepriateľom záhradkárov a poľnohospodárov z bývalého východného bloku už dnes nie je imperialistický chrobák pásavka zemiaková, ale mäkkýš slizovec iberský (Arion vulgaris), pochádzajúci zo západnej Európy. Pokiaľ máte v záhrade iba trávnik, ovocné stromy a zopár kríkov ríbezlí alebo egrešov, ste oproti iným záhradkárom vo výhode. Ak však pestujete niečo, čo slizovcom chutí viac ako tráva a buriny, máte smolu – početnejšia populácia slizovcov vám dokáže po pár dňoch ak nie zlikvidovať, tak aspoň znehodnotiť úrodu natoľko, že ju aj tak vyhodíte s radosťou na kompost.

Na Slovensku najbežnejšie farbné formy slizovca iberského.

Zoznámte sa

Slizovec iberský patrí k nahým mäkkýšom, teda ulitníkom, ktoré počas evolúcie stratili ulitu. Vlastne ju nestratili úplne, iba sa im zredukovala na pár vápenitých zrniečok, ktoré by ste našli pri vypitvaní pod kožou. Farebne je slizovec iberský veľmi premenlivý – jeho farba varíruje od rôznych odtieňov hnedej, cez špinavo ryšavú, až po olivovozelenú. Mláďatá sa na rodičov veľmi nepodobajú, majú na bokoch pozdĺžne pásy, celkovo sú väčšinou pestrejšie sfarbené (pozri obrázky nižšie). Slizovec iberský sa k nám na Slovensko doplazil začiatkom 90. rokov 20. storočia pravdepodobne v súvislosti so zvýšeným pohybom tovaru v rámci Európy na rastlinách a plodinách importovaných z jeho pôvodného areálu, ktorým je sever Španielska, západné Francúzsko a južné Anglicko.

Páriace sa slizovce (obr. hore vľavo), na ostatných obrázkoch sú mláďatá.

Súčasné rozšírenie slizovca iberského (pôvodný areál
je vyznačený zelenou farbou).

Bezdomovec bez nepriateľov

Prvé, čo vám slizovec iberský svojim výzorom pripomenie, je pravdepodobne pomaly sa sunúci exkrement. Tento odpudzujúci vzhľad možno vznikol počas evolúcie preto, aby slizovec odpudil potenciálneho predátora. V hre však budú aj iné nechutnosti, ktoré odrádzajú predátorov. Slizovec iberský je šťastné stvorenie, ktoré u nás nemá v podstate prirodzených nepriateľov, teda stručne povedané, málokomu chutí. A to napriek tomu, že niektoré živočíchy konzumujú bežne veci pre človeka pomerne nechutné, napríklad perie, drevo, zdochliny, o výkaloch nehovoriac. Ježe alebo piskory občas s nevôľou zožerú mláďatá slizovcov, dospelé slizovce sa však už väčšiny živočíchov báť nemusia. Zatiaľ jediným skutočným nepriateľom slizovcov je indický bežec, čo je neskutočne pažravé plemeno kačíc. Niektorí podnikavci už pochopili túto jeho podceňovanú vlastnosť a prenajímajú ich zúfalým záhradkárom. Ostatné plemená kačíc, ale aj husi, síce občas takisto zozobnú nejakého toho slizovca, ale na indické bežce nemajú. Predpokladá sa, že slizovce sú na rozdiel od slizniakov horké, preto ich málokto s obľubou prevaľuje na podnebí. Už zopár rokov sa snažím s kolegami staviť, že slizovca ochutnám, ale som to ochotný urobiť len za fľašu veľmi-veľmi kvalitnej whisky.

Kde sa berú?

Ľudia si väčšinou myslia, že zvýšené počty slizovcov a iných mäkkýšov súvisia s tým, že viac prší. O tom, koľko bude v daný rok mäkkýšov sa však rozhoduje už v zime. Posledné roky je toto ročné obdobie charakteristické teplotami nad nulou, takže v pôde, kam sa slizovce koncom jesene pomerne hlboko zahrabávajú, ich aj viac do jari prežíva. Novšie výskumy dokonca potvrdzujú, že slizovce sú otužilejšie ako v minulosti, prežívajú teda efektívne aj dlhšie a tuhšie zimy. Aby sa ich stavy znížili, muselo by zavládnuť skutočne kruté počasie s holomrazmi, ktoré by zabili prezimujúce jedince aj nakladené vajíčka. Nádej spočíva ešte aj v tom, že časom sa možno objaví špecifický parazit, ktorý by dokázal drasticky znížiť ich populácie.

Mláďa na chrbte s bližšie neurčiteľným chvostoskokom.

Ako si znečistiť karmu

Existujú skutočne desiatky spôsobov ako sa zbaviť slizovcov; za mnohé by sa nemusel hanbiť ani sám doktor Mengele. Z pohľadu slizkého bezdomovca je snáď najhoršie, keď ich niekto posype soľou. V mene všetkých svetových humanitárnych organizácií vás prosím – nerobte to! Okrem toho, že je to pre slizovce najhoršia smrť, škodíte aj pôde, ktorá sa zbytočne zasoľuje. Najúčinnejším spôsobom likvidácie slizovcov je obyčajný ručný zber, predovšetkým večer a v noci, alebo po daždi, keď slizovce vyliezajú zo svojich úkrytov a chystajú sa na hromadný prepad vašej zeleniny. Sliz, ktorý produkujú, sa neskutočne dobre drží na prstoch, preto odporúčam zbierať napríklad v chirurgických rukaviciach. Relatívne najhumánnejším spôsobom vraždenia vašich záhradkárskych nepriateľov je dekapitácia, teda čo najrýchlejšie odťatie hlavy ostrým predmetom. Teda nepižlať úbožiaka tupým nožom alebo storočnou motyčkou. Druhý spôsob je rýchle usmrtenie vhodením do vriacej vody. V každom prípade nenechávajte mŕtve slizovce na záhrade, pretože prilákajú svojich kanibalistických druhov, ktorí si na nich radi pochutia a potom pokračujú, plní síl, v ďalšom pustošení vašej záhrady. Mimochodom, niektorí záhradkári hádžu nazbierané slizovce do blízkych potokov či riek, neskôr však zistia, že takýto boj nefunguje. Slizovce totiž dokážu z vody vyliezť späť na breh, takže sa úspešne šíria vodnými tokmi ďalej po okolitej krajine. To isté platí o prenášaní živých slizniakov zo záhradky do voľnej prírody. Napriek tomu, že patríte k ochrancom života vo všetkých jeho formách, nerobte to, lebo šírením nepôvodného slizovca ohrozujete nielen naše druhy mäkkýšov, ale aj iné bezstavovce, ktorým môžu slizovce napríklad požierať znášky vajíčok.

Biologický boj a babské recepty

Z času na čas sa v záhradkárskych poradniach objaví informácia o biologickom boji proti slizovcom. Je ním použitie prípravku na báze vajíčok parazitických hlístic Phasmarhabditis hermaphrodita (napr. prípravok NemaSlug). Bohužiaľ, hlístice dokážu oslabiť, prípadne zabiť iba mláďatá slizovcov, navyše napádajú aj naše pôvodné menšie druhy mäkkýšov, ktoré v záhradách v podstate žiadnu škodu nenarobia (výnimkou je, vzhľadom k svojej veľkosti, len slimák záhradný - Helix pomatia). Feministky prepáčia, ale väčšina takzvaných babských receptov boja proti zlým slizovcom je neúčinná, prípadne je účinná len dočasne alebo čiastočne. Tieto rady spočívajú napríklad v rozsypávaní popola, pilín alebo rozdrvených vajcových škrupín okolo hriadok. Táto mechanická ochrana však funguje len do chvíle, kým príde prvý dážď, alebo ich záhradkár sám namočí pri polievaní očakávanej úrody. Typickým záhradkárskym mýtom je rozsypávanie ovsených vločiek okolo hriadok. Podľa tohto neho sa pahltné mäkkýše vločiek prežerú, tie v ich útrobách napučia a slizovce potom v podstate explodujú. Zaujímavá, ale nereálna predstava. Existuje však aj pomerne účinný recept, ktorý s úspechom vyskúšala moja žena. Je to metóda melónovo-pivných pascí. Spočíva v tom, že sa do zeme zahrabú vyjedené polovice melónov a naplnia sa pivom zriedeným vodou. V našej záhrade do nich popadali skutočne hlavne slizovce, sam-tam nejaký iný druh mäkkýša, prípadne pár kúskov hmyzu. Napokon, je to celkom príjemná smrť, slizovce sa čoskoro priotrávia alkoholom a nie sú schopné z roztoku vyliezť. Inú skúsenosť má biológ Stanislav Komárek. Spomína, ako si kedysi, keď u nás ešte nešarapatil slizovec iberský, doniesol z Bulharska semienka tabaku. Ten mu síce vyrástol bez problémov do krásy, ale akonáhle ho mäkkýše zaregistrovali, tak, pravdepodobne nadšené nikotínom, začali tabak masovo konzumovať. Biológ chcel tabak zachrániť, kúpil teda chemický prípravok Limacid na ničenie mäkkýšov a záhon s tabakom ním obsypal. Dopadlo to tak, že síce časť mäkkýšov na Limacide zahynula, ale ďalšie vlny potom priliezali na svojich mŕtvych druhov a keď ich požrali a obnovili sily, prišiel na rad tabak, ktorý zožrali tak, že zostali len korene. Biológ si vtedy uvedomil, že nebesá si neželajú, aby tabak pestoval. Od tej doby žil s mäkkýšmi v mieri.

Pôvodne napísané v júni 2015 pre časopis .týždeň (upravené, doplnené).
   

A Mediterranean snail Eobania vermiculata (O.F. Müller, 1774) in NW Germany

Tomáš ČEJKA1, Michal HORSÁK2 & Lucie JUŘIČKOVÁ3

(1) Institute of Zoology, Slovak Academy of Sciences, Dúbravská cesta 9, SK-84104 Bratislava, Slovak Republic, e-mail: t.cejka[at]gmail.com

(2) Department of Botany and Zoology, Masaryk University, Kotlářská 2, CZ-61137 Brno, Czech Republic, e-mail: horsak[at]sci.muni.cz

(3) Department of Zoology, Faculty of Science, Charles University, Viničná 7, CZ-12844 Prague 2, Czech Republic

Abstract. Three living individuals and two fresh shells of the Mediterranean snail Eobania vermiculata (O.F. Müller 1774) were found 31 July 2009 at the ruderal site in the centre of the City of Cologne (Köln), Germany. 

Introduction

Eobania vermiculata (O.F. Müller 1774), a chocolate-band snail, is a snail common in Mediterranean region where it lives in fields, hedgerows, gardens and vineyards. According to Kerney et al. (1983) the species coming in North and Middle Europe just within in S. France (upper Rhône and Garonne valleys), but occasionally adventive elsewhere. But, according to the Bank (2004) and map in Fauna Europaea (Fig. 1) it seems, that E. vermiculata is so widespread now, as a result of intentional and unintentional introductions by humans, that it is difficult to determine its original range. Human spread living individuals of Mediterranean snail Eobania vermiculata were noted from Germany a few times before (e.g. Wiese in verb., Welter-Schultes unpubl.). It is assumed that those individuals came from accidental human-induced spreading and they are not a source for sustainable populations.

Site description, snails sampling

Coordinates: 50°56'29.51"N, 06°59'44.31"E; locality: Germany, Köln, Barcelona-Allee (centre of the town, former stand of the Chemical Factory Kalk); altitude: 42 m a.s.l., habitat: ca. 4-5 m deep gravel-sandy pit (foundation soil?), substrate gravel-sandy (30:70) substrate admixed with building and municipal waste. Slopes and some parts of the building pit were sparsely overgrown by ruderal vegetation (see Fig. 2)

Sampling: Molluscs were sampled by direct searching from beneath the stones, pieces of concrete, boards and other waste for 1 hour by one person.

Results and discussion

Within the frame of the survey of molluscan faunas in large European cities, we found on 31 July 2009 on the Cologne suburb three living individuals and two fresh shells of the snail Eobania vermiculata. All individuals were found beneath one piece (ca. 50 x 30 cm) of concrete (see Fig. 3). E. vermiculata coexists in the site along with numerous population of Candidula intersecta (Poiret, 1801) a and xerophilic snail Monacha cartusiana (O. F. Müller, 1774).

It is likely that individuals found are only part of the small population which probably do not survive the winter season. However, it is noteworthy that in Germany is a regular introduction of this species (Wiese, pers. comm.), such that it is only a matter of time before Introduced populations will acclimatise and survive the cold season. Broadly expected global warming may contribute to enlarge the area of this species.

Acknowledgements

Funding comes from grant VEGA No. 2/0102/14

References

Bank, R. A. (ed.) 2004: Mollusca: Gastropoda. Fauna Europaea version 1.1, http://www.faunaeur.org

Fauna Europaea Web Service, 2004: Fauna Europaea version 1.1, Available online at http://www.faunaeur.org

Kerney, M. P. Cameron, R. A. D. & Jungbluth, J. H., 1983: Die Landschnecken Nord- und Mitteleuropas. - Paul Parey, Hamburg u. Berlin, 384 pp. ISBN 3-490-17918-8.

Fig. 1. Present distribution of Eobania vermiculata (O. F. Müller, 1774) in Europe according to Fauna Europaea (2004).

Fig. 2. Habitat of Eobania vermiculata in the suburb of Cologne, Germany.

Fig. 3. Detail of the finding point.

First record of the Turkish snail (Helix lucorum) in Slovakia

Tomáš Čejka, Juraj Čačaný & Zuzana Maďarová

In May 2013, a numerous population of the snail Helix lucorum Linnaeus, 1758 was found in Bratislava City, Slovak Republic. The record was published yet.