Nahé ulitníky Slovenska (3)

Bielzia coerulans (M. Bielz, 1851)

Slovenské meno: Slizniak karpatský

Typ: neznámy

Terra typica: ,,Dreguscher und Arpáser Gebirge, Rotunde bei Kapnikbánya" (Rumunsko, Transylvánia).

Syn.: Limax coerulans M. Bielz, 1851; Limax schwabi Frauenfeld, 1864; Limax marginatus var. Heynemanni E. A. Bielz, 1867 (podľa juvenilov).

Rozmery: 100–140, výnimočne až 160 mm (Horsák et al. 2013).

Opis: Slizniak karpatský je typický a nezameniteľný druh, predovšetkým vďaka nápadnému sýtomodrému sfarbeniu, ktoré môže varírovať od svetlosivej s modrým alebo zelenkastým nádychom, až po jedince takmer čierne. Vzácne sú albinotické jedince. Kýl je rovnako sfarbený ako telo. Hlava a tykadlá sú čierne. Chodidlo je černasté až modravé, na okrajoch tmavšie. 

Sfarbenie juvenilov: V literatúre sa oveľa menej vyskytuje fakt, že svoje definitívne výrazné sfarbenie získava slizniak karpatský až počas ontogenézy. Mladé jedince, maximálne do veľkosti 6 cm, sú úplne inak sfarbené, často preto bývajú považované za iné druhy. Ich farba je olivovohnedá, v zadnej časti tela prebiehajú po stranách dva čiernohnedé, ostro ohraničené pruhy a v zadnej polovici štítu môžu byť dva väčšinou málo výrazné tmavé pásiky. Celkovú odlišnosť od dospelých jedincov zvyšuje prítomnosť výrazného kýlu v zadnej tretine tela, ktorý býva olivový alebo žltkastý (obr. 2a, 2b). Vyfarbovací proces, počas ktorého vzniká modré sfarbenie, začína na zadnej časti tela a pomaly pokračuje k hlave, takže v tomto štádiu je možné nájsť najrôznejšie prechodné farebné formy (Wiktor 2002, Hanák et al. 2002).

Obr. 1. Typicky sfarbený jedinec slizniaka karpatského (foto: Wikipedia, Jerzy Opioła).

Obr. 2a. Juvenil slizniaka karpatského (foto R. Coufal).

Obr. 2b. Juvenil slizniaka karpatského (foto M. Horsák).

Anatómia: Spermoviduct dlhý a tenký. V prednej časti genitálií je útvar pripomínajúci vyhrnutý rukáv - je to prostata (obr. 3 A1, A2). Semenovod (vas deferens) a vajcovod sú spojené membránou alebo jemnými vláknami a paralelne vyúsťujú do átria. Semenovod je krátky, takmer rovný a nekľukatí sa ako u iných zástupcov čeľade Limacidae. Vajcovod je dvojnásobne dlhší ako semenovod (a tenší), pričom pred vypreparovaním pôsobí rovnako dlhým dojmom (obr. 3C vpravo). V mieste napojenia semenovodu na átrium, je prídavný orgán vybavený mohutným retraktorom, ktorý môžeme nazvať pseudopenis príp. apendix átria, pretože nie je morfologicky zhodný s penismi zástupcov čeľade Limacidae. Mechanizmus jeho fungovania zatiaľ nebol úplne objasnený. Átrium je veľmi krátke a rovnomerne rúrkovité (Wiktor 1973). 

Obr. 3. A1, A2 - celá pohlavná sústavá dvoch rôznych jedincov, B - tráviaca sústava; C - Detailný pohľad na genitálie z rôznych strán: A - átrium, Bc - spermatéka (bursa copulatrix), Ov - vajcovod, Vd - semenovod (vas deferens), napravo od neho (s retraktorom) je špecifický kopulačný orgán (nie penis) (prevzaté z práce Wiktora 1973).

Rozšírenie: Pôvodné:  Karpaty a ich predhoria: Česká republika (najmä Morava), Slovensko (obr. 4), Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Ukrajina. Na Slovensku je tento karpatský druh bežný, cez Biele Karpaty a Beskydy siaha až do Hrubého Jeseníku a na Kralický Sněžník, kde má západnú hranicu svojho súvislého rozšírenia. Vyskytuje sa aj v Oderských vrchoch (Hanák et al. 2002). Mimo súvislého areálu sa vyskytuje izolovane aj v Čechách (Žďárske vrchy, NPR Žákova hora, pozri Drvotová et al. 2008), v Nemecku (Hausdorf & Würmli 2019, leg. Aug 2017; Walther 2017), možné sú aj ďalšie izolované výskyty mimo súvislého areálu. Druh sa môže lokálne správať aj invázne, ako ukazujú introdukované populácie v Kyjeve a na západe Nemecka (Walther 2017). 

Obr. 4. Rozšírenie Bielzia coerulans na Slovensku (Vavrová 2009).

Ekológia: Slizniak karpatský obýva horské lesy všetkých typov a jeho výskyty siahajú aj nad hornú hranicu lesa až do subalpínskeho a alpínskeho pásma (Wiktor 1973). U nás preferuje tento slizniak listnaté a zmiešané lesné porasty, k chemickému podkladu indiferentný, žije v nadmorských výškach 500 až 1300 m (Mácha in litt.). Uprednostňuje vlhké a stredne vlhké miesta, s obľubou sa vyskytuje pod kôrou padnutých kmeňov a veľmi často aj pod kôrou starých pňov. Väčšinou nevylieza na kmene stromov, ale pohybuje sa po zemi alebo v opadanom lístí.    

Biológia: Slizniak karpatský je druh s jednoročným životným cyklom. Dospelosť dosahuje v júni až júli, kopulácia prebieha na zemi. V júli kladie 30 až 80 oválnych vajíčok (4–5 mm veľkých), mláďatá sa liahnu po 17–25 dňoch, nedospelé jedince prezimujú, dospievajú v máji, po párení kladú vajíčka a zakrátko na to hynú. Potrava: väčšinou sa živí hubami, lišajníkmi, pravdepodobne aj dostupnými mäkkými lesnými plodmi (najmä jahodami).

Literatúra

• Drvotová M., Hlaváč J. Č., Horsák M., Beran L., Dvořák L., Juřičková L. & Mückstein P., 2008: Měkkýši (Mollusca) Žďárských vrchů. Parnassia, vol. 3: 79 pp. ISBN: 978-80-87051-49-8.
• Hanák F,  Hudeček J. J. & Horsák M. 2002: Modranka karpatská, Bielzia coerulans (M. Bielz, 1851), historie známého výskytu a rozšíření na území České republiky (Mollusca: Limacidae). Časopis Slezského Zemského Muzea (A), 51: 172–178.
• Hausdorf B. & Würmli M. 2019: Ongoing Westward Expansion of the Carpathian Blue Slug Bielzia coerulans into Central Europe. Malacologia, 62(2): 373–375.
• Horsák M., Juřičková L. & Picka J. 2013. Měkkýši České a Slovenské republiky. Molluscs of the Czech and Slovak Republics. Kabourek, Zlín, 264 pp. 
• Mácha S. 1975: Měkkýši horního úseku povodí Divoké Desné. Ms. depon. in KSPPOP, Ostrava, 42 pp.
• Pokryszko B. M. & Maltz T. K. 2007: Rare and endangered terrestrial gastropods of Lower Silesia (SW. Poland) – current status and perspectives. Acta Universitatis Latviensis, 723: 7–20.
• Vavrová Ľ. 2009: Ekosozologická typizácia malakofauny Slovenska s využitím GIS. Dizertačná práca, Ústav ekológie lesa SAV, Zvolen, 90 pp. + mapová príloha.
• Walther F. 2017: Bielzia coerulans. The IUCN Red List of Threatened Species 2017: e.T171679A1329846. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2017-3.RLTS.T171679A1329846.en. (ver. 12 July 2019).
• Wiktor A. 1989: Limacoidea et Zonitoidea nuda: Ślimaki pomrowiokształtne (Gastropoda: Stylommatophora) (Vol. 12). Państwowe Wydawn. Naukowe, Fauna Polski, Warszawa, Vol. 12, 207 pp.

Nahé ulitníky Slovenska (2)

Tandonia kusceri (Wagner, 1931) 

Slovenské meno: Slizoš balkánsky

Syn.: Milax (Milax) Kusceri Wagner, 1931: 72, figs 1, 2.

Na Slovensku nepôvodný druh, objavený bol v Bratislave v roku 2014 (Korábek et al. 2016). Jeho pôvodným areálom je juhovýchodná Európa, iozolované výskyty sú zatiaľ známe z Moldavska, Ukrainy a USA (podrobnejšie pozri nižšie).

Rozmery: Dĺžka až 100 mm (konzervovaný 65×15 mm).

Opis: Farba ružovkastohnedá alebo sivohnedá, s malými hustými nepravidelne rozptýlenými neostrými škvrnkami. Kýl svetlý, bez škvŕn, vystupujúci, najmä u živých jedincov, po konzervácii menej výrazný. Plášť tvorí 25 % dĺžky tela, s tmavými, nepravidelnými škvrnami. Hlava a tykadlá černasté. Medzi dýchacím otvorom a kýlom je 14—15 vrások. Sliz je bezfarebný, pri podráždení mliečny. Vajíčka  dúhové, oválne, veľké 4×4,5 mm (Welter-Schultes 2012, Wiktor 1987).

Anatómia: Penis je rozdelený na sférickú prednú časť a tubulárnu zadnú časť, epifalus je veľmi dlhý a špirálovito stočený, je 5—7 (aj viac) krát dlhší ako penis, napojenie na vas deferens sa plynulo rozširuje, vas deferens je  tenký a dlhší ako penis+epiphallus, spermatéka oválna (niektoré bratislavské populácie ju majú kónickú!), trubica spermatéky dlhá a v priemere rovnaká ako penis, átrium veľmi krátke (obr. 3 a 4). 

Obr. 1 Tandonia kusceri, jedinec zo Stupavy.

Fig. 1 Tandonia kusceri, the individual from the Stupava town, Slovakia.

Obr. 2 Tandonia rustica, Česká republika (foto M. Horsák).

Fig. 2 Tandonia rustica, Czech Republic (photo M. Horsák).

Viacerí autori (napr. Ponec 1972, Lisický 1991, Šteffek in Lisický 1991, Dvořák & Čejka 2004) uvádzajú z územia Slovenska aj druh Tandonia rustica (Millet, 1843), ani v jednom prípade však neboli nálezy potvrdené anatomicky, alebo na základe analýz DNA. Tandonia rustica sa líši od T. kusceri na základe týchto znakov (Wiktor 1987): Farba tela je svetlá, belavá, krémová alebo bledohnedá, s hustými drobnými černastými, ostro ohraničenými škvrnkami, ktoré kontrastujú s podkladom. Vývod spermatéky (stopka) je krátky, kratší než spermatéka, mäkkej konzistencie. Papila penisu je ozdobne štruktúrovaná (obr. 4, vpravo).

Obr. 3 Časť pohlavnej sústavy Tandonia kusceri z lokality Bratislava-Ružinov (foto O. Korábek). Vysvetlivky: AG – bielková žľaza, BC – bursa copulatrix (spermatéka), EP – epifalus, PE – penis, VD – vas deferens.

Fig. 3. The genital systems of T. kusceri individuals from Bratislava – Ružinov; scale bar 5 mm. AG – albumen gland; BC – bursa copulatrix; EP – epiphallus; PE – penis.

Obr. 4  Porovnanie morfológie genitálií Tandonia kusceri (vľavo) a T. rustica (vpravo). Vysvetlivky: st – spermatéka, ef – epifalus (prevzaté z Wiktora 1987).

Fig. 4 Comparison of genital morphology of Tandonia kusceri (left) and T. rustica (right). Explanatory notes: st - spermatheca, ef - epiphallus (Wiktor 1987).

Obr. 5.  Rozšírenie Tandonia kusceri (bordovou farbou je označené nepôvodné rozšírenie v rámci územia bývalej Juhoslávie) (zdroj: IUCN).

Figure 5. Distribution of Tandonia kusceri (purple color represents non-native distribution within the territory of former Yugoslavia) (source: IUCN).

Rozšírenie: Pôvodné: Prevažná časť bývalej Juhoslávie (Srbsko, Macedónsko, Čierna Hora, Chorvátsko), Bulharsko, Rumunská Dobrudža, európska časť Turecka, severné Grécko (Welter-Schultes 2012, obr. 5); izolované izolované výskyty sú zatiaľ známe z Moldavska (Balashov et al. 2013), Ukrainy (Son 2004, Leonov 2007) a USA (Gerber 2014). 

Ekológia: Eurytopný druh, preferuje skalnaté a na vápnik bohaté kamenisté biotopy. Antropotolerantný druh, často aj v krovinových a lesných biotopoch. V Bulharsku stúpa až do výšky 1400 m n. m. (Dedov 2017).

Biológia: Životný cyklus nie je presne známy. Vajíčka kladie pravdepodobne v apríli, mláďatá sa liahnu v laboratórnych podmienkach po 16--20 dňoch (Welter-Schultes 2012).

Obr. 6 Rozšírenie Tandonia kusceri na Slovensku (fialové značky znázorňujú nálezy s možným výskytom Tandonia rustica).

Fig. 6 Distribution of the slug Tandonia kusceri in the Slovakia (purple markers show the possible occurrence of Tandonia rustica).

Obr. 7 Poloha lokality Tandonia kusceri v Bratislave – Petržalke (izolovaný sekundárny lužný lesík).

Fig. 7 The position of the locality (red marked) of Tandonia kusceri in Bratislava – Petržalka district (isolated secondary floodplain forest).

Literatúra

• Balashov I. A., Son M. O., Coadă V. & Welter-Schultes F. 2013: An updated annotated checklist of the molluscs of the Republic of Moldova. Folia Malacologica, 21: 175–181.
• Dedov I. 2017: Tandonia kusceri. The IUCN Red List of Threatened Species 2017: e.T171518A1327560. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2017-3.RLTS.T171518A1327560.en. Downloaded on 06 July 2019.
• Gerber J., 2014: First American record of the exotic slug Tandonia kusceri (Gastropoda: Milacidae). – The Nautilus, 128: 59–63.
• Korábek O., Čejka T. & Juřičková L. 2016: Tandonia kusceri (Pulmonata: Milacidae), a slug new for Slovakia. Malacologica Bohemoslovaca, 15: 3–8. Online serial at 30-June-2016.
• Leonov S. V., 2007: The first record of the Tandonia kusceri (Pulmonata, Milacidae) in Crimea and a few remarks about its habitats. Vestnik Zoologii, 41(2): 142.
• Son M. O., 2004: New record of Tandonia kusceri (Pulmonata, Milacidae) in Ukraine. Vestnik Zoologii, 38: 76.
• Wagner H. 1931: Diagnosen neuer Limaciden au dem Naturhistorischen Museum in Wien, Zool. Anz., 95: 194-202.
• Welter-Schultes F. W. 2012: European non-marine molluscs, a guide for species identification. pp. A1-A3, 1-679, Q1-Q78. Planet Poster Edition, Göttingen.
• Wiktor A. 1983. The slugs of Bulgaria (Arionidae, Milacidae, Limacidae, Agriolimacidae - Gastropoda, Stylommatophora). Annales Zoologici, 37 (3) Polska Akademia Nauk, Warszawa, 206 pp.

Finding of the living individual of the land snail Massylaea vermiculata in the horticultural center (SW Slovakia)

In the City of Bratislava, Slovakia, one living individual of the land snail Massylaea vermiculata (O. F. Müller, 1774) was found in the horticultural center Agapé (Devínska cesta Road, coordinates: 48.15132°N, 17.03121°E, 15th June 2019, J. Čapka leg., E. Neubert det.). The horticultural center is situated next to the Danube river arm on the south (see figure below); the animal was found in the water shaft.
This species of large land snail is common in the Mediterranean area; its distribution ranges from eastern Spain to the Crimea (Israel, Egypt, eastern Spain, eastern Bulgaria, southern, Greece). The nonindigenous distribution of Massylaea vermiculata includes southeastern Australia, one individual of this snail species was found living on a wall in Lewisham, London, England, in 2006. M. vermiculata has non-indigenous populations in Belgium, Germany, Hungary, the Netherlands, the USA, Australia, Japan, South Africa, Saudi Arabia, Jordan, and Iran. M. vermiculata is able to survive winters in the North-West European temperate zone, including Belgium and The Netherlands. 
Massylaea vermiculata live in a broad variety of habitats, usually in dry vegetation, mainly in coastal vicinity, also in agricultural crops. It is very common in Crete, the species lives on practically every small island in the south Aegean.

Acknowledgement: I thank Eike Neubert (Natural History Museum of the Burgergemeinde Bern, Switzerland) for confirming the identification of the species.

The finding location (marked with a red circle) and its surroundings.

The shell of  Massylaea vermiculata from the Bratislava City, Slovakia.