Nahé ulitníky Slovenska (2)

Tandonia kusceri (Wagner, 1931) 

Slovenské meno: Slizoš balkánsky

Syn.: Milax (Milax) Kusceri Wagner, 1931: 72, figs 1, 2.

Na Slovensku nepôvodný druh, objavený bol v Bratislave v roku 2014 (Korábek et al. 2016). Jeho pôvodným areálom je juhovýchodná Európa, iozolované výskyty sú zatiaľ známe z Moldavska, Ukrainy a USA (podrobnejšie pozri nižšie).

Rozmery: Dĺžka až 100 mm (konzervovaný 65×15 mm).

Opis: Farba ružovkastohnedá alebo sivohnedá, s malými hustými nepravidelne rozptýlenými neostrými škvrnkami. Kýl svetlý, bez škvŕn, vystupujúci, najmä u živých jedincov, po konzervácii menej výrazný. Plášť tvorí 25 % dĺžky tela, s tmavými, nepravidelnými škvrnami. Hlava a tykadlá černasté. Medzi dýchacím otvorom a kýlom je 14—15 vrások. Sliz je bezfarebný, pri podráždení mliečny. Vajíčka  dúhové, oválne, veľké 4×4,5 mm (Welter-Schultes 2012, Wiktor 1987).

Anatómia: Penis je rozdelený na sférickú prednú časť a tubulárnu zadnú časť, epifalus je veľmi dlhý a špirálovito stočený, je 5—7 (aj viac) krát dlhší ako penis, napojenie na vas deferens sa plynulo rozširuje, vas deferens je  tenký a dlhší ako penis+epiphallus, spermatéka oválna (niektoré bratislavské populácie ju majú kónickú!), trubica spermatéky dlhá a v priemere rovnaká ako penis, átrium veľmi krátke (obr. 3 a 4). 

Obr. 1 Tandonia kusceri, jedinec zo Stupavy.

Fig. 1 Tandonia kusceri, the individual from the Stupava town, Slovakia.

Obr. 2 Tandonia rustica, Česká republika (foto M. Horsák).

Fig. 2 Tandonia rustica, Czech Republic (photo M. Horsák).

Viacerí autori (napr. Ponec 1972, Lisický 1991, Šteffek in Lisický 1991, Dvořák & Čejka 2004) uvádzajú z územia Slovenska aj druh Tandonia rustica (Millet, 1843), ani v jednom prípade však neboli nálezy potvrdené anatomicky, alebo na základe analýz DNA. Tandonia rustica sa líši od T. kusceri na základe týchto znakov (Wiktor 1987): Farba tela je svetlá, belavá, krémová alebo bledohnedá, s hustými drobnými černastými, ostro ohraničenými škvrnkami, ktoré kontrastujú s podkladom. Vývod spermatéky (stopka) je krátky, kratší než spermatéka, mäkkej konzistencie. Papila penisu je ozdobne štruktúrovaná (obr. 4, vpravo).

Obr. 3 Časť pohlavnej sústavy Tandonia kusceri z lokality Bratislava-Ružinov (foto O. Korábek). Vysvetlivky: AG – bielková žľaza, BC – bursa copulatrix (spermatéka), EP – epifalus, PE – penis, VD – vas deferens.

Fig. 3. The genital systems of T. kusceri individuals from Bratislava – Ružinov; scale bar 5 mm. AG – albumen gland; BC – bursa copulatrix; EP – epiphallus; PE – penis.

Obr. 4  Porovnanie morfológie genitálií Tandonia kusceri (vľavo) a T. rustica (vpravo). Vysvetlivky: st – spermatéka, ef – epifalus (prevzaté z Wiktora 1987).

Fig. 4 Comparison of genital morphology of Tandonia kusceri (left) and T. rustica (right). Explanatory notes: st - spermatheca, ef - epiphallus (Wiktor 1987).

Obr. 5.  Rozšírenie Tandonia kusceri (bordovou farbou je označené nepôvodné rozšírenie v rámci územia bývalej Juhoslávie) (zdroj: IUCN).

Figure 5. Distribution of Tandonia kusceri (purple color represents non-native distribution within the territory of former Yugoslavia) (source: IUCN).

Rozšírenie: Pôvodné: Prevažná časť bývalej Juhoslávie (Srbsko, Macedónsko, Čierna Hora, Chorvátsko), Bulharsko, Rumunská Dobrudža, európska časť Turecka, severné Grécko (Welter-Schultes 2012, obr. 5); izolované izolované výskyty sú zatiaľ známe z Moldavska (Balashov et al. 2013), Ukrainy (Son 2004, Leonov 2007) a USA (Gerber 2014). 

Ekológia: Eurytopný druh, preferuje skalnaté a na vápnik bohaté kamenisté biotopy. Antropotolerantný druh, často aj v krovinových a lesných biotopoch. V Bulharsku stúpa až do výšky 1400 m n. m. (Dedov 2017).

Biológia: Životný cyklus nie je presne známy. Vajíčka kladie pravdepodobne v apríli, mláďatá sa liahnu v laboratórnych podmienkach po 16--20 dňoch (Welter-Schultes 2012).

Obr. 6 Rozšírenie Tandonia kusceri na Slovensku (fialové značky znázorňujú nálezy s možným výskytom Tandonia rustica).

Fig. 6 Distribution of the slug Tandonia kusceri in the Slovakia (purple markers show the possible occurrence of Tandonia rustica).

Obr. 7 Poloha lokality Tandonia kusceri v Bratislave – Petržalke (izolovaný sekundárny lužný lesík).

Fig. 7 The position of the locality (red marked) of Tandonia kusceri in Bratislava – Petržalka district (isolated secondary floodplain forest).

Literatúra

• Balashov I. A., Son M. O., Coadă V. & Welter-Schultes F. 2013: An updated annotated checklist of the molluscs of the Republic of Moldova. Folia Malacologica, 21: 175–181.
• Dedov I. 2017: Tandonia kusceri. The IUCN Red List of Threatened Species 2017: e.T171518A1327560. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2017-3.RLTS.T171518A1327560.en. Downloaded on 06 July 2019.
• Gerber J., 2014: First American record of the exotic slug Tandonia kusceri (Gastropoda: Milacidae). – The Nautilus, 128: 59–63.
• Korábek O., Čejka T. & Juřičková L. 2016: Tandonia kusceri (Pulmonata: Milacidae), a slug new for Slovakia. Malacologica Bohemoslovaca, 15: 3–8. Online serial at 30-June-2016.
• Leonov S. V., 2007: The first record of the Tandonia kusceri (Pulmonata, Milacidae) in Crimea and a few remarks about its habitats. Vestnik Zoologii, 41(2): 142.
• Son M. O., 2004: New record of Tandonia kusceri (Pulmonata, Milacidae) in Ukraine. Vestnik Zoologii, 38: 76.
• Wagner H. 1931: Diagnosen neuer Limaciden au dem Naturhistorischen Museum in Wien, Zool. Anz., 95: 194-202.
• Welter-Schultes F. W. 2012: European non-marine molluscs, a guide for species identification. pp. A1-A3, 1-679, Q1-Q78. Planet Poster Edition, Göttingen.
• Wiktor A. 1983. The slugs of Bulgaria (Arionidae, Milacidae, Limacidae, Agriolimacidae - Gastropoda, Stylommatophora). Annales Zoologici, 37 (3) Polska Akademia Nauk, Warszawa, 206 pp.