Nahé ulitníky Slovenska (3)

Bielzia coerulans (M. Bielz, 1851)

Slovenské meno: Slizniak karpatský

Typ: neznámy

Terra typica: ,,Dreguscher und Arpáser Gebirge, Rotunde bei Kapnikbánya" (Rumunsko, Transylvánia).

Syn.: Limax coerulans M. Bielz, 1851; Limax schwabi Frauenfeld, 1864; Limax marginatus var. Heynemanni E. A. Bielz, 1867 (podľa juvenilov).

Rozmery: 100–140, výnimočne až 160 mm (Horsák et al. 2013).

Opis: Slizniak karpatský je typický a nezameniteľný druh, predovšetkým vďaka nápadnému sýtomodrému sfarbeniu, ktoré môže varírovať od svetlosivej s modrým alebo zelenkastým nádychom, až po jedince takmer čierne. Vzácne sú albinotické jedince. Kýl je rovnako sfarbený ako telo. Hlava a tykadlá sú čierne. Chodidlo je černasté až modravé, na okrajoch tmavšie. 

Sfarbenie juvenilov: V literatúre sa oveľa menej vyskytuje fakt, že svoje definitívne výrazné sfarbenie získava slizniak karpatský až počas ontogenézy. Mladé jedince, maximálne do veľkosti 6 cm, sú úplne inak sfarbené, často preto bývajú považované za iné druhy. Ich farba je olivovohnedá, v zadnej časti tela prebiehajú po stranách dva čiernohnedé, ostro ohraničené pruhy a v zadnej polovici štítu môžu byť dva väčšinou málo výrazné tmavé pásiky. Celkovú odlišnosť od dospelých jedincov zvyšuje prítomnosť výrazného kýlu v zadnej tretine tela, ktorý býva olivový alebo žltkastý (obr. 2a, 2b). Vyfarbovací proces, počas ktorého vzniká modré sfarbenie, začína na zadnej časti tela a pomaly pokračuje k hlave, takže v tomto štádiu je možné nájsť najrôznejšie prechodné farebné formy (Wiktor 2002, Hanák et al. 2002).

Obr. 1. Typicky sfarbený jedinec slizniaka karpatského (foto: Wikipedia, Jerzy Opioła).

Obr. 2a. Juvenil slizniaka karpatského (foto R. Coufal).

Obr. 2b. Juvenil slizniaka karpatského (foto M. Horsák).

Anatómia: Spermoviduct dlhý a tenký. V prednej časti genitálií je útvar pripomínajúci vyhrnutý rukáv - je to prostata (obr. 3 A1, A2). Semenovod (vas deferens) a vajcovod sú spojené membránou alebo jemnými vláknami a paralelne vyúsťujú do átria. Semenovod je krátky, takmer rovný a nekľukatí sa ako u iných zástupcov čeľade Limacidae. Vajcovod je dvojnásobne dlhší ako semenovod (a tenší), pričom pred vypreparovaním pôsobí rovnako dlhým dojmom (obr. 3C vpravo). V mieste napojenia semenovodu na átrium, je prídavný orgán vybavený mohutným retraktorom, ktorý môžeme nazvať pseudopenis príp. apendix átria, pretože nie je morfologicky zhodný s penismi zástupcov čeľade Limacidae. Mechanizmus jeho fungovania zatiaľ nebol úplne objasnený. Átrium je veľmi krátke a rovnomerne rúrkovité (Wiktor 1973). 

Obr. 3. A1, A2 - celá pohlavná sústavá dvoch rôznych jedincov, B - tráviaca sústava; C - Detailný pohľad na genitálie z rôznych strán: A - átrium, Bc - spermatéka (bursa copulatrix), Ov - vajcovod, Vd - semenovod (vas deferens), napravo od neho (s retraktorom) je špecifický kopulačný orgán (nie penis) (prevzaté z práce Wiktora 1973).

Rozšírenie: Pôvodné:  Karpaty a ich predhoria: Česká republika (najmä Morava), Slovensko (obr. 4), Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Ukrajina. Na Slovensku je tento karpatský druh bežný, cez Biele Karpaty a Beskydy siaha až do Hrubého Jeseníku a na Kralický Sněžník, kde má západnú hranicu svojho súvislého rozšírenia. Vyskytuje sa aj v Oderských vrchoch (Hanák et al. 2002). Mimo súvislého areálu sa vyskytuje izolovane aj v Čechách (Žďárske vrchy, NPR Žákova hora, pozri Drvotová et al. 2008), v Nemecku (Hausdorf & Würmli 2019, leg. Aug 2017; Walther 2017), možné sú aj ďalšie izolované výskyty mimo súvislého areálu. Druh sa môže lokálne správať aj invázne, ako ukazujú introdukované populácie v Kyjeve a na západe Nemecka (Walther 2017). 

Obr. 4. Rozšírenie Bielzia coerulans na Slovensku (Vavrová 2009).

Ekológia: Slizniak karpatský obýva horské lesy všetkých typov a jeho výskyty siahajú aj nad hornú hranicu lesa až do subalpínskeho a alpínskeho pásma (Wiktor 1973). U nás preferuje tento slizniak listnaté a zmiešané lesné porasty, k chemickému podkladu indiferentný, žije v nadmorských výškach 500 až 1300 m (Mácha in litt.). Uprednostňuje vlhké a stredne vlhké miesta, s obľubou sa vyskytuje pod kôrou padnutých kmeňov a veľmi často aj pod kôrou starých pňov. Väčšinou nevylieza na kmene stromov, ale pohybuje sa po zemi alebo v opadanom lístí.    

Biológia: Slizniak karpatský je druh s jednoročným životným cyklom. Dospelosť dosahuje v júni až júli, kopulácia prebieha na zemi. V júli kladie 30 až 80 oválnych vajíčok (4–5 mm veľkých), mláďatá sa liahnu po 17–25 dňoch, nedospelé jedince prezimujú, dospievajú v máji, po párení kladú vajíčka a zakrátko na to hynú. Potrava: väčšinou sa živí hubami, lišajníkmi, pravdepodobne aj dostupnými mäkkými lesnými plodmi (najmä jahodami).

Literatúra

• Drvotová M., Hlaváč J. Č., Horsák M., Beran L., Dvořák L., Juřičková L. & Mückstein P., 2008: Měkkýši (Mollusca) Žďárských vrchů. Parnassia, vol. 3: 79 pp. ISBN: 978-80-87051-49-8.
• Hanák F,  Hudeček J. J. & Horsák M. 2002: Modranka karpatská, Bielzia coerulans (M. Bielz, 1851), historie známého výskytu a rozšíření na území České republiky (Mollusca: Limacidae). Časopis Slezského Zemského Muzea (A), 51: 172–178.
• Hausdorf B. & Würmli M. 2019: Ongoing Westward Expansion of the Carpathian Blue Slug Bielzia coerulans into Central Europe. Malacologia, 62(2): 373–375.
• Horsák M., Juřičková L. & Picka J. 2013. Měkkýši České a Slovenské republiky. Molluscs of the Czech and Slovak Republics. Kabourek, Zlín, 264 pp. 
• Mácha S. 1975: Měkkýši horního úseku povodí Divoké Desné. Ms. depon. in KSPPOP, Ostrava, 42 pp.
• Pokryszko B. M. & Maltz T. K. 2007: Rare and endangered terrestrial gastropods of Lower Silesia (SW. Poland) – current status and perspectives. Acta Universitatis Latviensis, 723: 7–20.
• Vavrová Ľ. 2009: Ekosozologická typizácia malakofauny Slovenska s využitím GIS. Dizertačná práca, Ústav ekológie lesa SAV, Zvolen, 90 pp. + mapová príloha.
• Walther F. 2017: Bielzia coerulans. The IUCN Red List of Threatened Species 2017: e.T171679A1329846. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2017-3.RLTS.T171679A1329846.en. (ver. 12 July 2019).
• Wiktor A. 1989: Limacoidea et Zonitoidea nuda: Ślimaki pomrowiokształtne (Gastropoda: Stylommatophora) (Vol. 12). Państwowe Wydawn. Naukowe, Fauna Polski, Warszawa, Vol. 12, 207 pp.