Tomáš Čejka
Botanický ústav SAV, Dúbravská cesta 9, SK-84523 Bratislava; e-mail: t.cejka@gmail.com
Abstract In the 2013-2016, we conducted a malacological survey at 23 gravel pits in the Danubian lowland, SW Slovakia. During the fieldwork, we used conventional methods of sampling; mostly sweeping by a hemispherical metal kitchen strainer from both natant and submerged vegetation and also from bottom sediments. At each site, one person has collected molluscs for 30 to 45 minutes. A total of 23 species were found in the whole surveyed territory, it is 33.3% from the whole current species richness of the aquatic mollusc fauna in the Danubian lowland. Physella acuta were the most frequent species (96% of sites) and Radix auricularia, Dreissena polymorpha and Gyraulus cf. parvus were recorded at 30.4–39.1% of sites.
Key words: Mollusca, non-indigenous species, gravel pits, refuges
Úvod
Väčšina prírodných vodných biotopov Podunajskej nížiny bola premenená počas melioračných aktivít v 30. až 80. rokoch 20. storočia. Viaceré lokality boli odvodnené systémom kanálov, iné boli odstavené od hlavného toku hrádzami, či jednoducho zasypané. Jedným z novovznikajúcich antropogénnych biotopov boli, najmä po 2. svetovej vojne, hromadne a živelne vznikajúce zavodnené zemníky po ťažbe štrku, tzv. štrkoviská, ktoré sú odvtedy potenciálnym útočiskom pre lokálnu vodnú faunu.
Doterajší výskum vodných mäkkýšov sa doteraz zameriaval najmä na prirodzené a poloprirodzené biotopy, poslednou, komplexnou faunistickou prácou je práca Čejku et al. (2015). Malakofaune štrkovísk sa na území Podunajskej nížiny nevenovala doteraz žiadna pozornosť, preto považujeme ich faunistický a ekologický výskum za dôležitý a z hľadiska vplyvu refúgií na biodiverzitu aj za veľmi aktuálny.
Jedným z cieľov, ktorým sa zaoberá aj tento príspevok, bolo zistiť, aké druhy (z hľadiska ekologických nárokov a sozologickej významnosti) nachádzajú útočisko v týchto sekundárnych biotopoch.
Metodika
V rokoch 2013-2016 sme robili výskum 23 štrkovísk, pričom sme vybrali len také, ktoré vznikli de novo, teda nie tie, ktoré boli vytvorené prebagrovaním starých zazemnených či zazemňujúcich sa ramien.
Vzorky vodných malakocenóz sme odoberali v rokoch 2013–2015 tri razy do roka (jar, leto, jeseň). Za jednu vzorku sme považovali súbor jedincov zozbieraný počas 30–45 minút hydrobiologickou sieťou (priemer 30 cm, veľkosť ôk 0,5 mm) z makrovegetácie a dna litorálnej zóny. Determinačne bezproblémové druhy boli počítané priamo v teréne, ostatné zakonzervované etanolom a neskôr určené v laboratóriu.
 |
| Physella acuta, typický druh štrkovísk. |
Na 23 lokalitách sme zaznamenali 23 druhov mäkkýšov (16 druhov ulitníkov, 7 lastúrnikov; Tab. 1), najčastejším druhom bol nepôvodný ulitník Physella acuta (95,7 % lokalít), ktorého možno považovať za charakteristický druh štrkovísk, pomerne časté boli aj druhy Radix auricularia (39,1 %), Dreissena polymorpha a Gyraulus cf. parvus (oba po 30,4 %). Až 21 druhov (91,3 %) patrilo medzi generalistov, dva druhy (Anodonta cygnea, Unio tumidus) s výskytom len na jednej lokalite, patrili k špecialistom. Tretina druhov (26 %) patrila k nepôvodným druhom slovenskej malakofauny. Výsledky nášho výskumu potvrdili hypotézu, že malakofauna štrkovísk sa vyznačuje nízkou alfa-diverzitou, s výskytom ekologicky nenáročných, sčasti aj nepôvodných druhov. Tieto charakteristiky sa týkajú aj sukcesne relatívne vyspelých štrkovísk. K podobným záverom dospeli v britských štrkoviskách Powell & South (1978) a v Poľsku Strzelec & Serafiński (2004). Títo autori študovali aj malakofaunu prebagrovaných zazemňujúcich riečnych ramien, kde zistili aj ekologicky náročnejšie druhy, napr. Stagnicola corvus, Gyraulus rossmaessleri alebo Segmentina nitida.
Tabuľka 1 Zoznam druhov mäkkýšov zistených 23 štrkoviskách na Podunajskej nížine (druhy sú zoradené zostupne, podľa frekvencie). PL – počet lokalít s výskytom druhu; F (%) – frekvencia výskytu v percentách. Hviezdičkou sú označené nepôvodné druhy.
Záver
Výsledky prieskumu 23 štrkovísk na Podunajskej nížine ukazujú, že tieto sekundárne biotopy nie sú vhodným útočiskom pre ekologicky náročnejšie (najmä limnofilné) druhy vodných mäkkýšov. Z 23 druhov patrilo 21 k eurytopným až euryekným druhom, šesť druhov (t.j. 26 %) bolo pre slovenskú faunu nepôvodných.
Literatúra
Čejka T 2006: Mäkkýše hlavných typov vôd dolného Hrona. Malacologica Bohemoslovaca 5: 33–41.
Čejka T, Čačaný J, Horsák M, Juřičková L, Buďová J, Duda M, Holubová A, Horsáková V, Jansová A, Kocurková A, Korábek O, Maňas M, Říhová D & Šizling AL 2015: Vodné mäkkýše ochranársky významných lokalít na Podunajskej nížine. Malacologica Bohemoslovaca 14: 5–16. (Dostupné online na mollusca.sav.sk).
Powell A & South A 1978: Studies on the mollusc faunas of gravel-pit lakes in SE England. Journal of Molluscan Studies 44: 327—339.
Strzelec M. & Serafiński W 2004: Biologia i ekologia ślimaków w zbiornikach antropogenicznych. Centrum Dziedzictwa Przyrody Górnego Śląska, Katowice, 90 pp.
No comments:
Post a Comment