Nahé ulitníky Slovenska (1)

Tandonia budapestensis (Hazay, 1880)   

Slovenské meno: slizoš tmavý 

Syn.: Milax gracilis (Leydig, 1876), Limax gracilis Leydig, 1876 (non Rafinesque, 1820); Amalia budapestensis Hazay, 1881; Amalia cibiniensis Kimakowicz, 1884. 

Rozmery: 50-70 mm, konzervované jedince do 40 mm (Wiktor 2004).

Opis: Farba žltkastosivá až hnedá alebo tmavosivá, s početnými husto usporiadanými tmavými škvrnkami, takže živočích môže pôsobiť ako rovnomerne čiernohnedý, na bokoch o niečo svetlejší. V severnom Taliansku a Bulharsku býva často hnedastý s čiernymi farebnými pigmentmi koncentrovanými najmä v priestoroch medzi papilami pokožky. Telo je štíhle, postupne sa zužujúce, dĺžka plášťa je menšia ako 1/3 tela, po stranách plášťa sú nevýrazné čierne pásy, kýl je výrazný, väčšinou svetlejší ako okolie, siaha až k zadnému okraju plášťa. Hlava a záhlavie černasté, chodidlo úzke, krémovej farby s hnedým alebo oranžovým odtieňom, populácie na juhu Európy môžu mať mierne tmavšiu stredovú zónu (Welter-Schultes 2012). Sliz je bezfarebný alebo žltkastý, pri podráždení je hustý a lepkavý. Živočích väčšinou odpočíva stočený do tvaru písmena "C" (Rowson et al 2014).

Anatómia: Epifalus je výrazne oddelený od vajcovitého, oblého penisu (zúženie), vas deferens je na epifalus nasadený asymetricky. Spermatéka (bursa copulatrix) predĺžená, oválna, v distálnej časti oblá. 

Morfológia pohlavných orgánov
T. budapestensis (kliknite pre zväčšenie).
ep - epifalus, pe - penis, sp - spermatéka,
vd - vas deferens (semenovod). 

Biológia: V strednej Európe prebieha párenie od apríla do leta. Kopulácia začína obyčajne v noci a môže trvať 15 a viac hodín. V podmienkach strednej Európy prezimujú vajíčka, subadulty aj adulty. Dožíva sa dvoch rokov. T. budapestensis je prevažne herbivorný druh. Na rozdiel od väčšiny nahých ulitníkov je toxický pre bystruškovité chrobáky (Symondson 1997).  

Ekológia: Antropotolerantný druh, preferuje ruderálne stanovištia, kroviny, kameniská, parky, záhrady, vinice, polia.  Prevažne terikolný druhy. V západnej Európe, Británii a Írsku sa vyskytuje v nížinách, v Bulharsku je známy z nadmorských výšok 300 — 2 200 m n. m. (Welter-Schultes 2012, Rowson et al. 2014). Na Slovensku zatiaľ nie je známy z vyšších polôh ako 300 m n. m. 

Rozšírenie Pôvodné: Rakúsko, Chorvátsko, Maďarsko, Taliansko (pevninská časť), Slovinsko, Švajčiarsko. Druhotné: Belgicko, Bulharsko, Česká a Slovenská republika, Francúzsko (pevninská časť), Nemecko, Luxembursko, Holandsko, Poľsko, Rumunsko, Turecko, Veľká Británia a severné Írsko (Welter-Schultes 2012). 

Rozšírenie na Slovensku: pozri mapku nižšie.

Sozologický status (IUCN): LC — druh je rozšírený a prevažne hojný v západnej až východnej Európe. Pôvodný je v južných Alpách, na severnom Balkáne, postupne sa rozšíril po väčšine Európy, chýba v Škandinávii a v oblasti Stredozemného mora (Welter-Schultes 2012). 

Literatúra:

1. Rowson B., Turner J., Anderson R. & Symondson B. 2014. Slugs of Britain & Ireland: identification, understanding and control. Field Studies Council, Telford, 136 pp.
2. Symondson W.O.C. 1997. Does Tandonia budapestensis (Mollusca: Pulmonata) contain toxins? Evidence from feeding trials with the slug predator Pterostichus melanarius (Coleoptera: Carabidae). Journal of Molluscan Studies 63: 541-545.
3. Welter-Schultes F. 2012. European non-marine molluscs, a guide for species identification. Planet Poster Editions, Göttingen, 679 pp.
4. Wiktor A. 2004. Ślimaki lądowe Polski. Wydawnictwo MANTIS, Olsztyn, 302 pp.

Tandonia budapestensis, Gabčíkovo, kaštielsky park (foto M. Horsák).

Rozšírenie Tandonia budapestensis v Európe (oranžová plocha - pôvodné rozšírenie, fialová plocha - súčasné rozšírenie).

Rozšírenie Tandonia budapestensis na Slovensku (aktualizované 20. 11. 2018).
Distribution of the slug Tandonia budapestensis in Slovakia (updated November 20, 2018).