Pozoruhodné nálezy mäkkýšov v odvodňovacích kanáloch Podunajskej nížiny

Tomáš Čejka

Botanický ústav, Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV, Dúbravská cesta 9, SK‒84523 Bratislava; e-mail: t.cejka@gmail.com 

Čejka T. 2017: Pozoruhodné nálezy mäkkýšov v odvodňovacích kanáloch Podunajskej nížiny. Limnologický spravodajca 11, 1: 13-19.

Sústava odvodňovacích kanálov Podunajskej nížiny patrí k antropogénnym biotopom, ktoré odvodňujú časť tzv. vnútrozemskej delty Dunaja. Pozostáva z hlavných kanálov tvoriacich os siete a vedľajších kanálov, umožňujúcich gravitačný odtok povrchovej a podzemnej vody z príslušného zberného územia (Benetin et al. 1987). Okrem prioritných hydrotechnických funkcií, predstavujú kanále cenný biotop (neorefúgiá) pre hydrobiocenózy s výskytom viacerých ohrozených a chránených druhov (Dorotovičová 2013, Hajdú 2016). Malakofaune podunajských kanálov sa v minulosti venovala len malá pozornosť. V rámci výskumu sukcesie paleomeandrov pri Dolnom Bare, mapovali recentné malakocenózy Čejka & Pišút (2003), niekoľko nálezov z odvodňovacích kanálov Podunajskej nížiny uvádzajú aj Mišíková-Elexová et al. (2010), komplexnejší prieskum však doteraz chýbal. V rokoch 2014‒2016 sme zmapovali najmä najcennejšiu časť kanálovej sústavy (48 lokalít), v okolí obcí Gabčíkovo, Veľký Meder a Číčov (Obr. 1).
Cieľom tohto príspevku je upozorniť na nálezy druhov, ktoré sú v na Slovensku a v skúmanom území vzácne, prípadne tu majú ostrovčekovitý výskyt.

Obr. 1. Rozmiestenenie lokalít v skúmanom území.

Odvodňovacie kanále Podunajska
Prvý projekt na vybudovanie kanálov a stavidiel na Žitnom ostrove bol vypracovaný po roku 1854 a tvoril v hlavných rysoch základ dnešnej kanálovej sústavy. Veľká časť územia bola v tom čase ešte i za suchého obdobia zaplavená vodou, preto boli zamerané iba hladiny jednotlivých močiarov. Prvé kanále boli vybudované po roku 1860. Okrem nich sa používali na odvádzanie vôd i prirodzené korytá Čiližského potoka, Částej, Dudváhu a Čóbánca. Do roku 1890 bolo vybudovaných približne 50 km kanálov (Obr. 2). V rokoch 1894 až 1899 boli jestvujúce kanále rozšírené a prehĺbené. Dobudované boli tiež nové kanály (napr. Chotárny kanál bol vybudovaný v roku 1896) a stavidlá na reguláciu odtoku. Po povodni v roku 1899 boli vybudované ďalšie čerpacie stanice a dĺžka kanálovej siete vzrástla na 473 km. Čerpacie stanice umožnili odčerpávanie vnútorných vôd i z vyššie položených území, čo viedlo k rozširovaniu kanálovej siete a ešte k výraznejšiemu odvodneniu územia. Do roku 1924 dĺžka kanálovej sústavy dosiahla 700 km (Gyalokay 1960). Celková dĺžka melioračných kanálov o rozlohe 440 ha dnes predstavuje takmer 1000 km (Velísková a Dulovičová 2008). Vodný režim kanálov je vo významnej miere ovplyvňovaný manipuláciou na vodohospodárskych regulačných objektoch, ako sú stavidlá, rozdeľovacie a odberné objekty (Valúchová et al. 1999), tiež činnosťou čerpacích staníc, ktorých hlavným poslaním je protipovodňová ochrana a odbery vody pre závlahy (Benetin et al. 1987).

Obr. 2. Patašský kanál (červená šípka) a priľahlé mokrade na mape 2. vojenského mapovania (1806‒1869) (Timár et al. 2006).


Výsledky a diskusia
V skúmanom systéme odvodňovacích kanálov sme zaznamenali na 48 lokalitách celkom 56 vodných druhov mäkkýšov. Z toho je až 17 druhov (30 %), ktoré sú uvedené v červenom zozname slovenských mäkkýšov (Šteffek & Vavrová 2006) v kategóriách VU až CR (IUCN Standards and Petitions Working Group, 2008).

V nasledujúcom zozname uvádzam údaje v tomto poradí: druh, zaradenie v červenom zozname mäkkýšov Slovenska, za dvojbodkou: najbližšia obec miesta nálezu a v zátvorke súradnice WGS-84 v desiatkovej sústave (N, E), nasledujú chorologické, biologické a iné poznámky, pri veľmi vzácnych druhoch aj počet jedincov vo vzorke. Všetky nálezy pochádzajú z obdobia medzi rokmi 2014‒2016.

Viviparus acerosus Bourguignat, 1862; VU: Blahová (48.06956, 17.53093; 48.07254, 17.54044); Čierna voda (48.128117, 17.655234); Čiližská Radvaň (47.856926, 17.674221); Gabčíkovo (47.912186, 17.560951); Jánošíkovo n. Ostrove (47.9002, 17.74118); Jurová (47.92989, 17.53747; 47.929462, 17.545050); Kútniky (47.97206, 17.67018); Mad (47.96150, 17.66331); Orechová Potôň (48.04677, 17.56418; 48.061512, 17.579323); Padáň (47.91408, 17.68148).
Bithynia transsilvanica (Bielz, 1853); CR: Číčov (47.77251, 17.75289); Čiližská Radvaň (47.84189, 17.68346); Gabčíkovo (47.912186, 17.560951; 47.91017, 17.55426; 47.89286, 17.62791).
Druh sa vyskytuje v území v pomerne početných populáciách (priemerne 23 ind./lok.), v minulosti bol pravdepodoben prehliadaný, resp. zamieňaný za príbuzný Bithynia leachii (Sheppard, 1823).
Valvata macrostoma Mörch, 1864; CR: Čierna voda (48.128117, 17.655234); Jurová (47.949768, 17.503051); Kútniky (47.97206, 17.67018). Na všetkých lokalitách sa druh vyskytoval len po jednom exemplári.
Borysthenia naticina (Menke, 1845); EN: Čierna voda (48.128117, 17.655234); 4 ind.
Radix ampla (Hartmann, 1821); VU: Gabčíkovo (47.91017, 17.55426); 2 ind.
Stagnicola corvus (Gmelin, 1791); VU: Číčov (47.77251, 17.75289); Čiližská Radvaň (47.8135, 17.70941); Gabčíkovo (47.87167, 17.61758); Jánošíkovo n. Ostrove (47.91300, 17.76672); Ohrady (47.97668, 17.71180). Druh je v území pravdepodobne hojnejší a keďže je bezpečne rozlíšiteľný od príbuzných druhov len na základe pitvy, bol väčšinou zahrnutý pod agregát Stagnicola palustris sensu lato.
Aplexa hypnorum (L., 1758); VU: Číčov (47.77251, 17.75289); 9 ind.; Jurová (47.949768, 17.503051); 372 ind.(!). V Jatovskom kanáli pri Jurovej sa vyskytoval v spoločnosti druhu Valvata macrostoma.
Physa fontinalis (L., 1758); VU: Gabčíkovo (47.912186, 17.560951; 47.910169, 17.554262); Číčov (47.77251, 17.75289); Čierna voda (48.12812, 17.65523); Gabčíkovo (47.87189, 17.61834); Gabčíkovo (47.87167, 17.61758); Ňárad (47.84008, 17.60887); Pataš (47.88041, 17.64258); Patince (47.74661, 18.26101).
Anisus vorticulus (Troschel, 1834); CR: Baloň (47.82848, 17.65384); Číčov (47.77251, 17.75289); Čiližská Radvaň (47.8135, 17.70941; 47.8569258, 17.6742206); Čunovo (48.02188, 17.20476); Gabčíkovo (47.87189, 17.61834; 47.87167, 17.61758; 47.90000, 17.62821); Jánošíkovo n. Ostrove (47.9002, 17.74118); Kolárovo (47.94662, 17.96587); Ňárad (47.84008, 17.60887); Pataš (47.87321627, 17.670876; 47.880413, 17.642582); Veľký Meder (47.87909, 17.75726). Z vyššie uvedených údajov vyplýva, že v území nepatrí tento druh k zriedkavým, vyskytoval sa až na 14 lokalitách (n=48).
Planorbis carinatus O. F. Müller, 1774; CR: Čiližská Radvaň (47.8569258, 17.6742206); Jánošíkovo n. Ostrove (47.9002, 17.74118); Jurová (47.929462, 17.545050); Ňárad (47.84008, 17.60887); Veľký Meder (47.87909, 17.75726). Priemerný počet indivíduí bol v skúmanom území 5 ind./lok.
Pseudanodonta complanata (Rossmässler, 1835); VU: Jánošíkovo n. Ostrove (47.9002, 17.74118); Orechová Potôň (48.04677, 17.56418; 48.061512, 17.579323); Blahová (48.07254, 17.54044).
Unio crassus Philipsson, 1788; VU: Čierna voda (48.128117, 17.655234) 1 ind.; Dunajský Klátov (48.03169, 17.68532) 2 ind.
Sphaerium rivicola (Lamarck, 1818), VU: Čierna voda (48.128117, 17.655234) 7 ind.
Sphaerium solidum (Normand, 1844); VU: Kútniky (47.97206, 17.67018) 2 ind.
Pisidium amnicum (O. F. Müller, 1774); EN: Čierna voda (48.128117, 17.655234) 1 ind.
Pisidium moitiesserianum Paladilhe, 1866; CR: Čierna voda (48.128117, 17.655234) 1 ind.
Pisidium pseudosphaerium Ehrmann, 1933; VU: Pataš (47.87322, 17.67088; 47.880413, 17.64258; 47.89286, 17.62791) 2-12 ind.

Obr. 3. Viaceré kanále pôsobia prírodným, nenarušeným dojmom.

Obr. 4. Akovský kanál pri Bake. Na prvý pohľad sa zdá, že voda neprúdi, hydrometer však indikuje veľmi mierne prúdenie. Takéto stanovištia vyhľadáva ryba blatniak tmavý (Umbra krameri) spoločne s kotúľkou štíhlou (Anisus vorticulus). Vpravo hore Radix ampla, vpravo dole Aplexa hypnorum.



Literatúra
Benetin, J. 1987. Odvodňovanie. Príroda, Bratislava, 574 pp.
Čejka, T. & Pišút, P. 2003. Freshwater molluscs of the palaeochannels system (Danubian lowlands, SW Slovakia). Biosozologia 1: 73‒88.
Dorotovičová, C. 2013. Man-made canals as a hotspot of aquatic macrophyte biodiversity in Slovakia. Limnologica: Ecology and Management of Inland Waters, 43/4: 277‒287.
Gyalokay, M. 1960. Odvodnenie Žitného ostrova. Práce a štúdie VÚVH, Bratislava.
Hajdú, J. 2016. Ichtyocenózy nížinných vôd s ohľadom na habitatové preferencie limnofilných druhov rýb. Kand. diz. práca, ms. depon. in: Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta humanitných a prírodných vied, Prešov, 132 pp.
IUCN Standards and Petitions Subcommittee. 2010. Guidelines for Using the IUCN Red List Categories and Criteria. Version 8.1. Prepared by the Standards and Petitions Subcommittee in March 2010. Dostupné online: portals.iucn.org/library/sites/library/files/documents/Rep-2010-019.pdf
Mišíková-Elexová, E., Haviar, M., Lešťáková, M., Ščerbáková, S., Bitušík, P., Bulánková, E., Čejka, T., Čiamporová-Zaťovičová, Z., Derka, T., Hamerlík, L., Illešová, D., Kodada, J., Košel, V., Krno, I., Mláka, M., Novikmec, M. & Šporka F. 2010. Zoznam zistených taxónov na monitorovaných lokalitách vodných útvarov povrchových vôd Slovenska, časť 1 - Bentické bezstavovce. Acta Environmentalica Universitatis Comenianae, Bratislava, 18: 5‒335.
Šteffek, J. & Vavrová, Ľ. 2006. Current ecosozological status of molluscs (Mollusca) of Slovakia in accordance with categories and criterion of IUCN – version 3.1. (2001). In: Kyrychuk, G. Y. (ed.) Mollusks: Perspective of Development and Investigation, Zhytomyr, p. 266-276.
Timár, G., Molnár, G., Székely, B., Biszak, S., Varga, J. & Jankó, A. 2006. Digitized maps of the Habsburg Empire–The map sheets of the second military survey and their georeferenced version. Arcanum, Budapest, 59 pp.
Velísková, Y. & Dulovičová, R. 2008. Variability of bed sediments in channel network of Rye Island (Slovakia). IOP Conf. Series: Earth and Environmental Science. Dostupné online: iopscience.iop.org/1755-1315/4/1/012044.