26 August 2016

Slizniak pivničný – tajomný obyvateľ ľudských sídel

Tomáš Čejka

Už sme si zvykli, že zavlečené nepôvodné a synantropne žijúce druhy mäkkýšov sú veľmi hojné na rozličných, človekom často výrazne ovplyvnených miestach. Jednou z výnimiek je slizniak pivničný (Limacus flavus L., 1758). 

Jedinec slizniaka pivničného pochádzajúci
zo Stupavy.
Napriek tomu, že ide o nepôvodný druh a bol na naše územie pravdepodobne zavliekaný zo svojej domoviny už desiatky rokov, patrí stále k vzácnym druhom našej malakofauny. Keďže je slizniak pivničný na rozdiel od svojich príbuzných pomerne nápadne sfarbený, často si ho všimnú aj ľudia, ktorí by o slimáka inak ani nezavadili. Na olivovozelenom, svetlosivom až špinavooranžovom podklade sú nepravidelne ale husto rozmiestnené svetlé škvrnky. Tykadlá má sivomodré. Natiahnutý slizniak meria najčastejšie 8-10 centimetrov, známe sú však aj 12 centimetrové jedince. Sliz je žltý až oranžový.
Pôvodný areál jeho výskytu presne nepoznáme, keďže je to bezulitnatý mäkkýš a jeho schránky sa teda nemohli zachovať vo fosílnom stave. Predpokladá sa, že pôvodne obýval tento slizniak južnú Európu (najmä Stredomorie), čiastočne možno aj oblasť prednej Ázie, Krymu a Kaukazu. V súčasnosti sa ako pravý synantropný druh uvádza takmer z celej Európy, Afriky, Madagaskaru, Austrálie, Ameriky a väčšiny ostrovov Atlantiku a Pacifiku (Dvořák & Horsák, 2004). Na Slovensku, ale aj v susedných krajinách žije najmä v intravilánoch, je teda viazaný na budovy, najmä pivnice, potravinárske sklady a výrobne, len výnimočne sa nachádza mimo intravilánov a budov (známe sú napr. výskyty z vinárskych pivničiek v Štiavnických a Zemplínskych vrchoch, ale aj pár nálezov z voľnej prírody, pozri dáta v mapke).
Na začiatku 20. storočia sa slizniak pivničný vyskytoval napr. v Českej republike na väčšom počte lokalít, keď sa však neskôr sprísnili hygienické opatrenia, najmä v skladoch potravín, populácie tohto slizniaka začali postupne zanikať (Dvořák & Horsák, 2004). Rovnaký trend je možné pozorovať vo viacerých európskych krajinách. Vývoj početnosti tohto druhu je známy napríklad aj z nemeckého Porýnia-Vestfálska. Slizniak pivničný sa tu pomernej hojne vyskytoval v rokoch 1889 až 1955. V roku 1999 se potom dokonca objavil na červenom zozname druhov tejto časti Nemecka. Kuriózne sa v rovnakom roku opäť objavil, čo bol vtedy nález po 44 rokoch (Dvořák & Horsák, 2004).
V súčasnej dobe sú nálezy tohto slizniaka u nás vzácne. Za posledných 15 rokov existujú zo Slovenska len tri nálezy - Čáry, Stupava a čerstvé nálezy z roku 2016 zo Zavaru pri Trnave (Š. Buchta leg.). Posledné nálezy pochádzajú z intravilánu obce, zo 130 ročnej budovy predajne potravín, ktorá je podpivničená kamennou pivnicou. Na ulicu vyliezajú slizniaky cez vetrací otvor pivnice zasypaný kamením. Ide údajne o desiatky kusov (Š. Buchta in verb.)

Odlíšenie od podobných druhov
Napriek tomu, že je slizniak pivničný nápadne sfarbený, môže sa pri troche nepozornosti zameniť s mladšími jedincami slizniaka veľkého (Limax maximus) a slizniaka pásavého (Limax cinereoniger). Spoľahlivým určovacím znakom je farba slizu chrbtovej strany tela: zatiaľ čo u dvoch vyššie menovaných druhov je sliz bezfarebný, slimák pivničný má sliz žltkastý až oranžový. Najnápadnejším anatomickým znakom je prítomnosť slepého čreva, čo je aj hlavný dôvod odlišnej druhovej príslušnosti (kedysi sa radil L. flavus takisto do rodu Limax).

Literatúra
Dvořák L. & Horsák M. 2004: Slimák pestrý – rarita v blízkosti lidských sídel, Živa, ukázkové číslo: 18.

Morfológia pohlavných orgánov Limacus flavus (uprostred), usporiadanie tráviacej sústavy (vpravo) (Podľa Wiktora, 2004).






Pravidelne aktualizovaná mapa rozšírenia druhu Limacus flavus na Slovensku (posledná aktualizácia 26.8.2016).
Regularly updated map of the cellar slug (Limacus flavus) in Slovakia (last update 8/26/2016).

No comments: